Nan koté-tala, bibliotèk chelchè Fòdfwans. 20 oktok pou 31 oktok 2017.
Nou mété déwò, pou zié vini wè, an ti miyèt adan tout sa nou ni nan fondok matjoukann nou isi-a.
Sa moun ékri anlè lang kréyol la onbien épi lang-lan dépi 1842, kontel katéjis an kréyol labé Goux, pou jik sa moun ka ékri jòdijou.
Nou mété déwò diksionnè kréyol an patjé péyi ka palé kréyòl, kontel Moris, Gwiyàn, Séchel, Sentlisi, Ayiti, Gwadloup épi nou menm Matnik.
Nou ni an vitrin espésial pou povèb kréyol nan anlo péyi, men ni dé poveb, man lévé. Dé poveb-tala, sé ké pou lavi pou lanmò :
1- Akolik ka bat labé, pou volè wob-li. (Mi sans man ka ba’y : celui que tu crois être ton ami aujourd’hui, ésseyera demain, par tous les moyens de t’éliminer pour occuper ta place. Il deviendra ton rival.
2- Sé lè dlo-sous tari, ou ka konnèt valè dlo. (c’est en absence de celui que tu combattais ou que tu méprisais, que tu reconnais sa vraie valeur..
Sel bagay man sa di, sé ki : si yo ka di : kréyòl sé kontak sivilizasion. Tout lang kréyol. An sel biten sé ki pa té ni soufrans toupatou.
Pou jounen kréyòl toutwonn latè.
Vandrédi 27 oktob dépi névè pou midi, nou ka gloriyé jounen-tala pou rann omaj a Jan Bènabé.
Nou ké ni papa slam ké montré-nou tout belté lang-lan
Nou ké ni 2 ti jennfi 10 lanné ké vini chamadé pawol ek nou
Poézi an lang kréyòl Guiyàn, Gwadloup, Ayiti epi matnik
Ké ni an ladja blag ant dé bladjè Matnik
Epi nou ké bout èvek Ig Charlek ké montré nou kouman sa bel poézi kréyòl épi an mizik wouchach.