Anlo moun bliyé sa ki karenm. Jan lontan té sav sa té ka rivé dret landèmen mèkrèdi lésann. Mé anlo moun ped tibren chimen légliz. Mé an tan-an sézon té lé di an bagay. Sa vré, lanati déréglé, menm lékol tou. Si jòdijou yo pa ka opozé ti-anmay palé kréyol. Pa ni ni woch, ni jèton2 ankò. Ou sé di palapenn, anlo tianmay pa konnet dot lang ki fransé.
Lasimenn pasé chonjé 74 bout épi an pies téyat pa koté Gwo-Mòn «Ki moun ki tjwé Marilwiz». Jik atjelman anlo moun pa sav kimoun vréman, menmsi nou sèten yo asazinen’y. I pa désédé kon sa afiché anlè an moniman.
An patjé moun dépi sanmdi ek dimanch maché pou sonjé sa ki feti 50 lanné. Yo tiré asou ouvriyé té ka mandé wosé sèlè mizè-yo. Mé pli red-la, jik jòdi nou pa sav vréman ki moun ki tjwé Mari-Lwiz ek Ilmany.
An périod Kannaval Lavil Préchè pofité envité le «Grand ballet» pou té sa rann an bel omaj ba an potomitan kannaval Matinik. Yo batizé an plas «Loulou Boislaville».
GWOUP 231 fè 15 asosiasion mizik kannaval vini alantou’y Wobè pou déziem fwa. Sé konsa dan an sel CHARIVARI yo mété bon TURBULANS épi ann OTANTIK GÉRIKÀN BASS.
Lafen simenn-tala té cho toubannman. An foutbol-la pou an pati tout Matinik té ni an lespwa mal papay. Mé pou lé vré sipòtè fanatik, yo té ka espéré an mirak.
Manmay Lavèni Moris Bishop wè anfen an ti-limiè épi sé jou nwel-la. Dépi 2006 ek 2015 la SODEM1 déplasé-yo pou té sa fè chimen TCSP-a. BHNS ka woulé vantatè é jik atjelman yo po trapé pies lanmonné pou endamnizé-yo. Pandan tan-an anlo moun ja alélouya é si yich ek ti-yich éti oblijé otjipé di traka-tala. Ni anlo moun dékourajé apré tousa lanné.
Pa koté Diaman1 lasimenm pasé, anlo moun touris kon jan Dianman té estébékwé. Yo pa té lé kwè sa zié-yo té ka wè-a dan an katchimen. Anlo lariè té a lavwéri toupannan yo té ka fè pòtré-yo.
Dépi yonndé jou, épi zafè ladjè Likrèn-lan, moun ka fè latjé kisiswa pou genyen lésans oben pou fè konmision adan libsèvis. Ni anlo moun ka bwè luil pas sé podui-tala ka wosé ovantatè.
An délégasion espésialis kokodil sòti jik an Frans pou éséyé kolé Joj. Nou té ja di pa ni lontan, Joj pa té tou sel pas asiparé komkidiré yo té ké wè pliziè kokodil (Joj, jòjet, jòjina é i té menm ni an piti jordi).
Dimanch apré dézan san kannaval anlo djab lafet, si zot lé kannavalié, pa té ka tann mach. Yo rivé fè Didié viré anlè pozision’y. Anfinaldikont kannaval-la déviré an mitan Fodfrans, menmsi i ka pran anlot chimen, yo té ka prévwa mété’y Ladilon.
Dépi yonndé tan ni an moun oben yonndé moun, nou poko sav, ki trouvé an model vakabonajri, krazé moniman lé mò adan komin Matinik. Apré Ofanswa, Dikos ek Lariviè-Salé lanné pasé, vakabonajri krazaj moniman-an ka kontinié dan linò.
Tout sé jou-tala, sé moun an pa asou Chelchè ka pran bon fè. Vandrèdi pasé Misié Limè té oblijé pran désizion fèmen lékol épi krech pas pa té ni dlo an sé wobiné-a.
Sé jou-tala Bazil ka lonviyé anlé sé gran-nonm politik-la. Apré Arman Nikola éti yo fè an gran omaj sanmdi pabò Lajwayo ek Pak Floral sé Piéro ki pran monté an Galilé an simenn selman apré sèsé’y. Mé sé pas nonm politik selman Bazil ka lonviyé, i fè Patrick Wonba janbé liziè misié té mizisien, komédien mé i pa ni tan fè konmédi.