Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

ZOUKI, BON ZOUTI

par Jude DURANTY
ZOUKI, BON ZOUTI

Ouvè lawonn pou dansé

 

Sa’w pa sav gran pasé’w

 

Manzè Zouk, chapé désann anvil. Dapré manzel, sé jenn-jan bò lanmè-a, sé té dé ti badjolè ka ponmlen épi dot lèkètè. Manzel gadé lajè tol-li, li menm ki té adan’y la, i té pè. I di :

— Abo di abo fè, man pa anvi pies ti kenken, ni pies ti yéyé vini dansé pies kalté model vidé épi mwen, dann !

Sé ki manzel té an donzel ki té bel kon an dimwazel ka bat zel douvan an vié mel. Asou manniè, asou gadé, asou manniè fè sé jan isia. I santi ki la pòkò té ni pies boug solid ki té pé bay satis, ek otjipé di kapital-tala.

Lè’w wè Manzel té ka maché, chak ponm fes-li té ka fè anlo ba chak moun, kon péchè apré lasenn. Ou té pé tann :

— Mi ta’w…

— Mi ta mwen.

Déplasman-tala té ka pétayé, kon fey koko dan an boukan, toupandan ou té ni an bon ti lodè bazilik mélanjé épi kannel té ka chèchè vitman présé an ti plasman adan tou nen’w, pou’y té enstalé kò’y san boulvèsé, san tren ni dézòd.

Fanm kon nonm, té ka viré tet-yo gadé pou té bat lakat. Yo té ka ouvè bouch-yo pou té mété dan-yo lablanni, oben mété an kaset adan djel san dan yo. Kivédi, lè manzel té ka pasé, ou té andwa wè’y, pas i té ka penn dlo zyé’w, épi an koulè espésial.

 

Té ni twa gran nonm an tjos-la. Yo pa té an chanjmandè, mè yo pito té ka fè van pasé anlè yo. Konm sé pa té kannaval, yo pa té ka gadé mas pasé, mé yo pito té ka makrélé zafè moun anbèn. Lè yo wè Manzè Zouk paret kon an pies-siléma, tout kò-yo anni sanslé toubannman. Ni yonn an pami yo ki rété flijé kon an soup trip yonn-dé jou.

 

Chabenviérad sé an boug ki té toujou bien eskanpé, prélè ek chivé toujou brosé-kléré. Sé té an bata-kouli, kidonk pengn pa té wont pasé an savann tet-li, pou kouri lapikoré. Misié té ka jwé gita. Sé pa dot ki li-menm ki té pran tout ti tan’y pou fè prèmiè gita’y. I té trouvé an bel bwa tjes pabò man Idélvè a. Pou sé kod-la, misié pa fè ni yonn ni dé, i anni fè an bawouf asou fil kren Tonpol la. Chabenviérad té alé pran sa bò lanmè-a, andidan, « Les alé o migan », bel kanno Tonpol la. Ou palé boug ki té siseptib pou kanno’y ! Lè’w té vini chaché pwéson fok ou pa té tro apiyé anlè bòdaj-la.

 

Ban mwen rakonté zot dènié fré-a, sa rivé épi ti-fi misié Ansinel la :

Misié té ni an ti manzel, konparézon kon an chien touni. Dimwazel-la té vini épi papa’y genyen pwéson. I té ka kalé djel-li anlè yonn-dé pézé pwéson Tonpol la (konsidiré i té lé di ki pwéson-an té ka santi fré). Misié té ja anrajé pas pwéson-an pa té djè pres, i pa té ka djè santi yo sé jou-tala. Kidonk lapech pa té ka djè bay, pa menm an blaf. Manzel sòti la i sòti épi i ka vini apiyé kò’y anlè bòdaj « Les alé o migan ». Anplis di sa, i jis kwazé janm-li (i té mété Ayen anlè Pies, Ayot anlè Obéri) paré a fè kanno-a chalviré djel anba.

Tonpol gadé donzel-la an mitan zié.

Manzel pa ka otjipé’y.

Tonpol wouvè zié’y anlè’y.

Manzel jis faché. Poutji gran-nonm la ka gadé’y kon sa ?

Tonpol anni fouté an kout kriyé até :

— Manzel-la, tiré bonda’w anlé bòdaj kanno-mwen an !

Pas misié té vini mouchrouj, ek i chonjé Chabenviérad, i di kon sa:

— Kantapou tala, lè man jwenn li, man ké izé viérad-li a épi dé bel kout lienn !

Pou té zagalé Chaben, yo té ka kriyé’y :

— Yé Viérad, ban mwen nouvel dikanman’w lan !

Jik jòdi, non-an rété anlè’y, pa kon an vié rad yo ka sèvi anba kabann, mé kon an vié tòchon ki ka rété an palapot kay maléré. Kon an rad, let friyapen kité an mak anlè’y.

 

Chabenviérad di kon sa :

— Joy bel fanm ! Asou model maché’y man pé di zot sé té an jenn fizi. (Koté lafam misié té konnet an ti kéchoy). Man ka santi man té ké ponmlen’y pou man té tiré dé bel kou épi’y ! (Man lé di, kon an chasè ka pété an kout fizi dèyè an ranmié).

 

Misié Anri Tigidon, sé an artis jòdi, mé an tan jénes-li, i té ka alé jwé tanbou épi sé kouli Obéro a. I té enmen sa telman, ki lè’y pati lot bò, misié fè an chanté anlè sé boug solid tala. Man pé di zot ki moun té enmen sa toubannman. Sé menm boug-tala ki fè an chanté anlè Lamadòn Lajoso. Misié Anri Tigidon ki té an boug ki pa té ka djè palé, anni fè:

— Han han han han han han man ka santi man té ké ramoné’y !

Sé ki misié té ja wè ki mannié yo té ka ramoné chiminé. I té sav i té ni an gouviyon ki té kapab alé chèché tout ti lakras dan profondè tou-tala.

Chaben fè’y pou larépons :

— Isia, pa ni chiminé !

I twazé Chaben ek i oponn li :

— Eben si’w lé, man té ké lélé’y ba’y ! (o mwen ou ja wè ki mannié yo ka lélé an madou, oben an kalalou !)

Lawont i té yé, kon an mariwont yo menyen bò fey-li, Chaben Viérad anni fèmen bouch-li, flap !

 

 

Mi sé la Jojo, twaziem boug-la, ki pa té ka djè palé, mé fo pa zot kwè ki misié té ababa pou sa. I graté bab-li épi i anni di :

— Tjiiip, an tan-mwen… atatay !

Chaben Viérad koupé pawol-li kon an malélivé ki i té yé, épi i di :

— Antan’w, antan’w… man té ké ja doublé’w !

 

Jojo rété nofrap, pas sé té an boug ki té ni sanfwa pasé an ronpwen. Man pa ka palé zot di sé brital konba danmiè-a sé majò-a té ka arété a, non sé pa té sa pies ! Sé té sé kalté mòso mòn tè a yo ka mété adan sé kwazé-a. Dot koté, yo té ka kriyé sa, kat chimen obensinon kalfou. Ou palé bagay ki té ka jennen tjenbwazè dan travay-yo. Sa té ka maré konba-yo. Sa té koumansé fléri toupatou, pasé flérinwel an mwa désanm, pasé flè diksilia an tan karenm.

Adan an ronpwen, dènié model loto-a pé ka vini bel balan, ou pa janmen wè an ronpwen déplasé kò’y. Kidonk Jojo pa kapté misié, i pa menm pran wotè malapri-a.

Epi yo kontinié ba bouch-yo chenn, pasé lè Défontis genyen kous bisiklet alantou Matinik. Yo kontinié palé, pasé sé kout ranm-lan kanno Préchè a té ka fésé an dlo-a pou’y té doublé Frapédézel. Sé la pou’w té wè ki pawol yonn té kan flennté lot, pasé Klod Kayol oben Viktò Janbatis.

Anfen pawol-yo té sitelman long, sa fè ki dépi jou-tala, yo fini pa di : « Pawol neg pa ni fen » pas yo fen pawol initil. Pou’w té wè sa bien, sé lè yo té wè an jenn fanm kon Manzè Zouk té ka pasé, épi ka karé kon kodenn.

 

Chaben Viérad ki pa té bladjè pies, (misié té ja kité libèten ka alé) di kon sa :

— Savrè si sé pa an yich-mwen ki la ?

Pas lè man té ka waché gita-mwen adan sirpriz-parti, sé mwen prèmié ki fè Zouk. Fok zot sav ki an tan-tala, ou té ni dé model moman pou dansé.

Déjà-pou-yonn, sa té ka fet léswè adan bal. Fok ou té konplété, vesté épi lavaliè’w, sinon yo té ka pran’w pou tjek malapri ki té sòti lasenn oben an ensinifian ki sòti dan an fou-chabon.

An lot ti moman ankò, sé té adan ponch-an-mizik. Sa té ka fet pabò midi, lè moun té ka pran ti ponch-yo. Sé pou sa yo kriyé sa, ponch-an-mizik. An mizi ou té ka maté an ti ponch pou té afréchi goj-ou, an bon ti mizik té ka tonbé anlè’w kon an ti fifin lapli an mitan karenm. An tan-tala, man pé di zot ki mizik pa té ka gaspiyé. Moun pa té ka gadé, pas té ni gro limiè, pou yo té pran sa konm préteks é pou yo pa té dansé. Dayè ou pa té ka djè sòti, alow sé té pofité vitman, fè débouya lafimen. Sa té ka fini pabò lé katrè laprémidi. An lodè boljounou té ka anni pri an tou nen’w, pas sé la ou té ka jwenn dé jenn manmay. Sé jenn tibray-la té koumansé ka aprann zayé. Ni dot ki té ka tapisé ; ni adan ki té ka pisé ta, pas si yo té sòti, yo pa té sav ki manniè yo té ké viré antré ankò. Anfen anlo té ka fè flann-yo, oben ti koulé-yo. Sa pa té tro komen, mé tanzantan té ka ni an bel konba razwè. Tou sa té ka aprann ou rété véyatif. Rété djok pou’w pa té risouvrè pies tjok an djol. Pas lè’w ka dòmi anlè kò’w, lapenn pofitè telman, sé sa’y ka mandé pou’y anni asiz anlè’w.

Anri Tigidon di Chabenviérad : Avan’w té fè prèmié gita’w, épi fil kren-an ou té vòlè a, ni lontan man té ja matébis pou man té sa alé jwé mizik. E sé mwen ki koumansé palé di Manzé Zouk, lè mech larim-ou té ka koulé an nen’w toujou. Anfen, sé té lafet bouch-yo. Lang-yo té ka roulé pasé grenn zo sèbi anlè tab lafet. Sé té o pli bladjè anlè Manzè Zouk.

 

Manzè Zouk té goglè kidonk i té an flè toujou, mé i té bel, dann ! Magrésa, pli red-la, sé ki pa té ni moun ki té pli méprizé ki sa. Adan sirpriz-parti, éti Sirpriz, an fanm solid yo té ka kriyé Lumina Sofi, di :

— Man pa pou touvé kò-mwen adan an kalvakad kon sa !

Lè tout moun té ka atann li, i fè yo an bel siwpriz. I anni kité yo la bèk-a-lo, i ba yo tjenbé an roch lou kon jik jòdi. Sé dépi jou-tala, yo kriyé dansé-tala « Surprise partie » an fransé souplé.

 

Man té ka di zot, Manzè Zouk té konsidiré kon mizik bazétaj, kivédi an mizik twapédal. Tou sa pou di zot, sé té an mizik adjendjen ba moun ki té enmen dézod épi bri. Lo pawol-tala, sé pou man fè zot konprann ki Manzè Zouk pa té pèsonn, pas i té ta tout moun twop.

Si’w té lé tann an mizik, ou té ka kouté an Kiben, an Tjatjatja : sa, sé té mizik !

Si’w té anvi pozé zorey-ou, a lè-tala ou té ka kouté an bel ti Boléro, oben sinon an Slow. Anba an sel chalè, sa té ka koulé anlè’w kon an siodlo. A moman-tala ou té ka touvé’w pi afréchi ki an léti ki vini an kaka-bef.

Lè ou té pran souf, mi sé la ou té ka batjé pou viré pati, la pli bel anba labay, abò an bel Kalipso. Ou té ka chofé épi an Mélenngé. Apré sa, ou té ka pran an lot ti poz, anba an Rumba.

Lè’w té santi ou anfom kon an grajnef, a lè-tala ou té ka ripati fè dé bel pa Bidjin, pitjé an Mazouk obensinon toudi kò’w kon an masibol fol ka soukwé zépol é ki té sa ba moun bon bòbol adan an Vals kréyol.

Initil di zot ki lè sé mizik-tala té ka jwé, Manzè Zouk té ka pasé anba an tab. Oben si zot lé, i té ka fè an gran won toubannman. I pa té ka rété la.

Sé pa orkes ki té mantjé. Mé yo pa té ka ped tan-yo jwé kalté bagay blengendeng tala. An plis, lè ou té bien gadé, manzel té ni ki kat akow selman. Sa fè ki sé pa pabò an mizik kon sa ou té pé touvé tjek riches lawmoni, jijé wè riches la Mauny. Vomiè ou té boulé pito. Lè an mizisien té jwé Manzè Zouk, sé kondisiré i té ni an ti kaka-pijon bò zié’y. I té ka suiyé sa vitman pou pèsonn pa té anvi pran pies men épi’y. Pou yo pa té ni lapenn di i té sal.

Mi sé adan kalté lanbians mépri-tala Manzè Zouk té ka sosé. Sé adan vié laswè « Ploum Ploum » tala mélanjé épi losion « Eau de Cologne » mépri-tala, i té ka éséyé débat kò’y. Manzel té kon an titiri san paran. Sé té an tè-rapoté, anfen an étranjé mennen-vini dan péyi’y ki ta’y. Es ou té pé konprann dé bagay kon sa ?

Adan lavalas pawol sal tala, kon lawviè ka débòdé an tan livènaj, sé yenki mépri ki té ka floté kon koko sek oben banbou, pou bay alé désann.

 

Kouté pou tann sa yonn di :

— Man konnet ti jouvansel-tala, sé an yich bata !

Manzè Zéli ki té annafè pasé pèsonn, fè pou larépons :

— Man konnet manman’y, i té ka fè malélivé pou an wi pou an non, délè menm pou an filibo !

Kantapou Manzè Charlot, i mété grenn-sel li :

— Man té konnet manman-an bien toubannman. Initil di zot ki madigwan-tala, sé té an ti pòpot fol. I té ja ni léspri’y mawot dépi an tan finisman lasézon sèvolan. Kidonk, i té ka maché san tjilot. Pawol-li té ka déroulé kon an plot fil ka mélé. Sé té an zéro douvan an chif.

Mi anvwala Ernestin vini rakonté :

— Sé té an fanm ki té sòti adan an péyi chinwa, man kwè yo kriyé Bangkok. Sa fè ki manzel sé té an bangkokez. An bann ti isenlenp jis fè vidé épi sa. Fodré ou té la pou’w té wé ki manniè timanmay latit, té ka chanté sa. Vréman, vréman pa té ni respé ankò !

Epi Adjoufin fini pa di :

— Man té konnet manman-an kon fon tjilot-mwen. Kantapou papa-a man défann pèsonn té rivé touvé’y. Pas, sé konsidiré lè an fanm mété pié’y adan an nich fonmi, an pies kalté manniè pé pa rivé sav, sa ki sé malapri-a ki té modé’y la. Sé sa ki té rivé, manman Manzè Zouk. Sé pou sa, yo pa té ké pé rivé sav, sa ki papa’y, an pies kalté manniè.

Ni an lot ki té enfimiez, pou i té sa fè lentérésan’y, i di épi an ti vwa manawa :

— On lui a fait une FIV ! C’était une fécondation in vitro !

Adan lo pawol fransé-tala, yo té konprann an sel bagay, sé té fondasion. Mé yo pa té ka wè, sa fondasion épi vit, té ka vini fè la. Yo mandé’y ésplitjé sa dan an lang korek pou moun té pé konprann. An malélivé di’y :

— Palé lang manman-nou, sakré kouyon !

I bay pou lesplikasion :

— Man kwè, sé té an lekpérians éti ou té ka trapé an yich san pies nonm té kouri anlè bouden’w kon Banbik. Man kwè, yo té ka pran ti litjè koko boug-la, épi yo té ka dépozé-y épi an chay pokosion adan dé tranch madarin fanm-lan. Anfen sé sa man té aprann. Man kwè ki délè osi, pli souvan ki rarman, sé madanm-lan té ka trapé dé poté tianmay kon an manman-chien. Yo té ka fè twa, kat, délè sis osi.

Yo kouté enfimiez-la bienkonmifo. Yo konstaté ki manzel pa té pli sav antjoupatat a la papiyot. Yo anni kité’y doubout la, kon an chien adan an yol nef.

Ni an grangrek ki di mwen :

— Manzè Zouk té ka vini di souk !

Mo-tala té an vié mo lapech. Souké té ké lé di brennen. Moun té ka brennnen kò-yo anlo, lé yo ka dansé. Misié té ka testé ki sé pa dot ki la, mo-tala té sòti. Man kouté’y bien, man pa di’y ayen.

Fok pa bliyé, manman-mwen té annafè, papa-mwen té an otjipan fini rivé, ek nennenn-mwen pa té makrel pies. Tou sa ka fè ki man sé an moun ki tibren fouyaya. Man alé gadé asou an diksionnè. I pa té anglé mé bien fransé. Man pé di zot, boug-la ki ékri saa, sé pa té ni an boug ki pa té konnet bè a ba jou baré, ni an ilétré, menm si yo té ka kriyé’y LITTRÉ. Mé sé di la man wè ki souk sé té an mo arab.

E mwen aprézan, man ka di, sé pa dot pou lapéti Amid Bélosin, ti nivé Aboud, zot sav, siriyen bwa koupé a ki té ka vann twel bò marché pwason an. Kidonk, Amid, nivé’y-la, ki té ka jwé tronbòn-la. Prémiè fwa i wé sé moun-an té ka voyé monté, di kon sa :

Mais, c’est le souk ici !

E Pipo pou fè lafet épi’y, riprann li ek i di’y :

Sa sé le Zouk !

Mi sé kon sa mo-tala débatjé isit.

 

Jojo, toujou té ka kouté, san fè bri, mé i té ka noté.

An lidé di Jojo vansé bò koté Djouba pou i té konprann ki mannié krab-la té ka dékalé a.

Misié Djouba, sé an boug ki pa té nenpot ki moun. Sé pa té an ti tjata, sé té an tanbou-fes. Pas fò’w té asiz anlè’y pou’y té sa kozé ba’w. Pabò Ayiti yo jis kriyé’y « toumba frannsésa ». Misié Djouba té ja konnet lésans siel, kivédi, menm si sé pa té Bondié, i pa ni ayen i pa té konnet. Boug-la té ja ba neg pèkèlet bon fos pou té rann yo bien vidjò adan chan kann. Nonm-lan té ka ba nègres bon kouraj, sé pou sa, douvan difitjilté, yo pa té ka janmen pran kouri.

Lè an jenn-jan té ni lokazion menyen lapo Misié Djouba, ou pé kwè i té pé vini étélijan é ayen pa té ka pasé anlè’y.

Sé pou sa man alé asiz an ti moman anlè Misié Djouba, pou i té ba mwen an ti plodari anlè zouk-la :

— Zouk, sé mizik sentez ! (man pa di Senntérez !)

Tou sa yo di zot avan mwen, sé an tizin mòso anlè lavérité. Sa man pé ajouté, sé ki zouk-la rivé apré siklòn Edit éti dé Ayisien (prononsé bien, pa potjiré mwen dézagréman pou yo pa di, ki man di, sé moun-tala rayi chien). Kidonk, Ayisien vini épi an mizik yo kriyé Kadans Rampa.

Mizisien isia, ki pa enmen imité pies ek fè jakorépet, éséyé jwé sa. Mé yo té malaksé sa épi Tango kiben an. Epi afos soukwé, yo fini pa fè an model de koktel. Kontel an kalté madou ek an menm tan an bagay lè’w té bwè’y, i té si telman rich, sé té kon dlobabad oben sinon lanvè, i té ka soutni’w pou tout an jounen.

An pami sé frè Désimis-la épi an lot ki té ni an belbab, yo fini pa di ba sa ki té lé tann :

— Zouk-la sé sel médikaman ki ni !

Médikaman ki té pli fò pasé djéritout, ni plis kanman ki atoumo. I té ka djéri bles pasé pies lapriyè, lanmes oben lévenn.

 

Misié Djouba di :

— Yo té fini pa tonbé anlè an trézò pli fò ki lò. Mizik-tala té ni pouvwa pou mété tout moun Lamérik dakò épi tout moun Lézantiy ankò pli vidjò.

 

Post-scriptum: 
Jude DURANTY ZOUKI, BON ZOUTI Rété trantjil sé an rimed Kamomatjé Edition ZABOKA 2010

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.