Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

UN CONTE CREOLE MARTINIQUAIS : "KRAPO MAYE"

UN CONTE CREOLE MARTINIQUAIS : "KRAPO MAYE"

Nos contes se perdent avec nos veillées mortuaires d'antan-longtemps. Nos
enfants ne connaissent plus guère compère Lapin, macommère Tortue ou
brigadier Crapaud. Aussi y a-t-il urgence, dès l'école primaire, à leur
donner à entendre les voix de ces personnages extraordinaires. Encore
faudrait-il que nos enseignants soient des autochtones ou, s'ils sont
étrangers, des créolophones ou des gens qui ont fait l'effort d'apprendre le
créole, ce qui est loin d'être, hélas, le cas...

{{Krapo mayé jòdi}}

(Serge RESTOG)

- Yé krik !
- Yé krak !
- Krik !
- Krak !

Té ni an rwa ki té ka rété adan an gran gran gran chato épi yich li.
Sé té an fi.
Adan chato-a té ni omwens 300 chanm, 500 télé, 350 bòn,
250 gason, 30 loto, 25 latjuizin.

- Krik !
- Krak !

Fi-a té bel, bel, bel, bel, bel, bel, bel...
Tout moun ki té pasé adan chato-a té ka anmourez di fi-a. Tout rwa létranjé, tout yich rwa létranjé, papa'y té ka envité adan chato'y la, tout jenn ti prens ki ké vini rwa pli ta, té ka annou enmen fi-a afos i té bel, afos i té dous, afos i té bien adan manniè'y.

- Yé mistikrik !
- Yé mistikrak !

Fi-a té ka palé 24 lang, i té ni 17 bacho, 150 sètifikalétid. Fi-a té entèlijan. Tout moun adan chato-a té enmen'y.
Fi-a té ni laj pou mayé é papa'y té ka chèché an mari ba'y ki té ké vini rwa lè i té ké mò.
Mé rwa-a pa té lé nenpòt ki bofis. I pa té ni bizwen rich, i pa té ni bizwen ni anpil lajan, pis i té ké ni tout léritaj li a. Sa rwa-a té lé sé ki i sé an bel nonm, bien doubout, épi an bel tet, bel manniè. I té bizwen an moun pou pran plas li, lè i envité andan sé gran sanblaj la adan sé gran péyi-a. I té ni an grap jenn ti nonm ki té ka tounen alantou fi-a, mé rwa-a té ka pran tan'y pou té bien chwézi.
Krapo sé té vwazen rwa-a. I té ka viv tou yonn. Fi-a té an gou'y osi. I té ja menm mandé rwa-a pou mayé épi fi'y li a.

- Krik !
- Krak !

Jou-tala, rwa-a mantjé vini fou, i mantjé mò, lè krapo vini di'y :
- Misié li rwa, mwen enmen fi'w la, mwen té ké lé mayé épi'y.
Rwa-a réponn krapo :
- Je suis désolé, ma fille n'est pas à marier.
Krapo té sav bien ki rwa-a pa té ké lé'y pou bofis, pas i sé an krapo é tout moun ka touvé'y tro led.

-Krik !
- Krak !
- Aboubou !
- Bia !

An jou, fi rwa-a, kon tout ti jenn fi, té ka anmizé kòy épi dot ti prens, dot ti prenses.
Yo té ka kouri, yo té ka soté, yo té ka monté désann adan tout piébwa oliron chato-a. Pandan, tout sé ti moun-tala té ka kouri adwet, agoch, an gran aksidan fet.
An gran malè annou rivé kon sa la. blip !
An gran dézolasion annou tonbé la bidim badamblogodo !
Fi-a té adan an pié-mango zéfirin, i annou chapé tonbé atè bouf !
Lè'y rivé atè-a tet li anou raché an dé pou an dé.
Lè krapo tann nouvel-la, i koumansé chanté :
Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ka mò.
Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ta mwen
Rwa-a fè 50 doktè vini lòt péyi tout oliron latè-a épi yo kolé tet fi-a, yo rivé fè'y riviv. Dé jou apré fi-a té djéri. Mé konpè makak ki toujou ni an sik ka fè, annou fè
an kouyonad douvan'y. Lè fi-a wè sa i annou mété kò'y ka ri. Mé an ri !
An papa ri. An bidim ri. An ri ki ka fè latè tranblé. An ri ki ka fè zéklé sòti dan siel. An ri ki ka raché 20 piébwa, tjwé 10 bef, 25 chien, 5 gason, 3 bòn.
Lè sé jenn prens-lan, sé jenn ti rwa-a té ka vini wè fi-a pou fè ti lakozet épi'y. Fi-a té ka tjenbé kò'y pou i pa té ri.
Mé chak fwa i pa té rivé tjenbé an ri, épi ri-a chapé, i té ka annou tjwé dé ou twa. Tet yo té anni pété kon an gro balon yo gonflé trop. Zorey yo té ka vini cho épi té ka sòti dérò, déchèpiyé, déchiktayé, chanjé an lapousiè ki té ka disparet adan siel-la.
Rwa-a té koumansé pran chagren lè i wè ki fi'y li a pa té pé gadé an bon zanmi. Fi-a té toujou tousel atjòlman. I té ka tris, ka pléré lajounen kon lannuit.
Krapo li menm té bò lakay li ka koupé bwa, ka bouré jaden, ka chanté :

Mennen'y ba mwen
Misié li rwa (lé répondè) - (Choeur)
Mwen ké pé fè anchay bagay ba'y
Misié li rwa (lé répondè) - (Choeur)

Kritjet fini pa trouvé zorey rwa-a pou di'y :
- Misié li rwa, krapo, pa gadé'y la. I tou anlè kòy menm, i pa ka djè vanté bouyon'y, mé sé an boug ki an zafè'y.
Ou sav i toujou ni moun ki fouyaya, ki toujou konnet tout bagay, ki toujou konnet zafè tout moun. I ni adan ki di, ki krapo té fè anlo lékol lot péyi. Dot té ka di i té fè 25 lanné lékol doktè, i té pran 75 diplom doktè, mé i pa té janmen rivé fè an sel jou travay dokté pas i té trop led épi nwè. Krapo pa janmen éséyé chanjé ayen, pa janmen éséyé pèsonn, ka pran ti mal li épi pasians, ka kraché dou, ka valé anmè.
- Ou sav misié li rwa, krapo ka di i pé fè anchay bagay ba'w.
Rwa-a di :
- Kouman zot sav tou sa bagay anlè krapo épi zot la kon dé molpi la. Zòt pa ka di ayen.
Alé chèché krapo ba mwen ! Di'y vini atjolman menm ! Sé mwen misié li rwa ki ka ba'y lod vini isi-a jòdi-a.
Kritjet pati a tout vites ka chèché krapo, an menm tan ka chanté :

Krapo, krapo,
Misié li rwa ka mandé pou'w
La'w yé. (lé répondè)
Krapo, krapo,
Misié li rwa ni bizwen wè'w
La'w yé. (lé répondè)

Kritjet fini pa trouvé krapo doubout anba an piébwa balata ka fè rol filé koutla'y épi i ka chanté, i ka chanté :

Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ka mò.
Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ta mwen

Kritjet di :
- Krapo, krapo ! Tout moun ka chèché'w. Misié li rwa ka mandé pou'w.
- Awè ! misié li rwa bizwen wè mwen ?
Mwen sé an krapo, han ?
Awè ! Zot sav ki mwen sé an krapo led, nwè, han !
Awè !
- Krapo, annou alé vit, batjé anlè do mwen pou nou alé pli vit.
Toupannan kritjet ka volé, krapo anlè do'y ka chanté :

Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ka mò.
Sé label
Fè label
Bel ou bel
Label ta mwen

Krapo rivé douvan misié li rwa, i di'y
- Misié li rwa ou mandé pou mwen ?
- Krapo, yich mwen an ka mò, sové'y ba mwen krapo !
Jòdi-a mwen ka ba'w tou sa ou lé, mé sové'y ba mwen.
- Misié li rwa mwen ké sové'y. Mé, ou ja sav, ou ja sav ki kondision mwen.
- Mwen ja sav, mwen ja sav. Wi, wi, wi, sové'y ba
mwen !
Sové'y ba mwen krapo !
- Misié li rwa mwen lé mayé épi'y jòdi-a menm, atjolman menm.
- Wi krapo, sové'y ba mwen, misié labé ja la.
Misié labé mayé yo, mayé yo ba mwen souplé !
Lamenm, mariyaj ja fet, krapo ja mayé.
Krapo pati épi madanm li épi koumansé fè rimed ba'y. I pran anlo ti fiol ka mélanjé yonn adan lot, ka ékri, ka éfasé :
Dis gout bav krapolad
An ti tjuyè gres fonmi rouj
An dimi vè pisa chat bien frapé...
épi chak bomaten, chak oswè i ka mennen'y bò an ma diféran épi i ka di'y chanté épi'y.

- Yéééééééééééééééééé krik !
- Yééééééééééééééééé krak !
-Est-ce que la cour dort ?
- Non la cour ne dort pas !
- Si la cour ne dort pas rété kouté lèrestan pawol-la !
-krik !
- krak !

Twa mwa apré, fi-a pres ka résisité an déziem fwa. I vini pli bel ankò. Lè i ka palé, ti vwa'y dous, dous, dous. I ka chanté lè i ka palé. Lè ou ka tann sa, frison ka pasé adan tout kò'w. Ou ka santi krapo an gou kò'y, i kontan, i adoumanman. Krapo fier, ka prézanté kòy adan tout lasosiété épi madanm li pann adan bra'y.
Misié li rwa li menm, tout kanyan, tou vié, ka maché dèyè yo toupatou, fidji'y fèmen, plis ka fè lagrimas ki i ka ri, lè moun ka di'y :
- Bravo, félisitasion. Nou ka bat do'w pou bofis ou, fout i fò !
Nou ja konprann ki manniè moun flatè. Atjolman sé krapo ki pli fò, ki pli bel, pas yo ja wè ki avan dimen sé li ki ké rwa é yo ké ni bizwen sèvi'y. Men prangad, krapo pa sot pies, i sav ki atjolman sé viré-a ki ta'y.

-Krik !
- Krak !
Sé pri fen !

Commentaires

karyn | 30/09/2010 - 00:13 :
je suis choquée de lire de tels propos ! Faut-il se renfermer sur soi ? dans quel but ? Il faudrait que chacun reste là et n'enseigne que dans son village ?? les martinquais en martinique, les guadeloupéens en guadeloupe,... ben oui les créoles ne sont pas les mêmes... les alsaciens en alsace, les bretons en bretagne, les chti dans le nord... Impossible à un antillais d'aller enseigner en Alsace ou dans le nord... ou alors avec un stage préalable pour apprendre les parlers de ces régions.... cette position est vraiment ridicule...et dénote une méconnaissance de l'histoire... C'est justement côtoyer des gens d'ailleurs qui ouvrent l'esprit, qui donne envie de mieux connaître ses traditions ! Heureusement que tous les autochtones ne sont pas aussi bornés. On peut s'inquiéter de la fermeture d'esprit que certains enseignants inculquent aux enfants...

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.