Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

TORTI LA DRES LYEV !

par Georges Gauvin.
TORTI LA DRES LYEV !

A l'occasion du 50è anniversaire du PCR (Parti Communiste Réunionnais), Georges Gauvin a écrit le magnifique conte créole ci-après publié dans le journal du parti, "Témoignages"...

{{{TORTI LA DRES LYEV !}}}

Lyèv la nyabou dont lo gro Bèf. Son gran korn pointi avèk son bèl sabo, san konté tout son fors, la ansèrv ali de ryin...

Lyèv, solman avèk la malis la gingn fé sak li té i vé. Astèr, Bèf na bo, braye konm in zanimo l’apré tyé ; kadans konm li gingn, pa moiyin shapé, pa moiyin alé vanj kont lo fann gars la amar ali konm koshon i sar l’abatoir.

Tro tar pou di : « Si mi trap sa, mi anvoy ali dan lé z’èr ! ». Lo malfondé lé loin, li l’apré mal fèr d’issi-d’la-ba, la pa li va sousyé pou lé z’ot ! Li lé kontan : pa si tèlman pou an avoir vol dolo, sali ali, mé pars li la amontr lé z’ot son kapasité !

L’avé inn foi, mésyé lo foi, la manz son foi èk in grinn sèl !

Apré an avoir démar Bèf, apré an avoir nétoiy lo bassinn lo, bann zanimo i artourn z’ot kaz ; néna si tan tèlman pou fé dann in zourné ! Lo Roi zanimo i ral in pé Torti a par épi i di aèl : « Torti, moin na konfyans dan ou, asoir sé ou va gardyin bassinn lo é mi éspèr ou va nyabou karsèr lo spès salté l’apré mok dé nou. Mi pé pa siport pli lontan in foutan konmsa ! Alé, mi mèt mon l’onèr rant out min, mi kont déssi ou ! ». Torti lé dakor : son plan lé paré !

Kriké, Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madanm !

Torti i domann lo roi pou fé mèt la kol fort déssi son kok. Zot i koné pa la kol for ? Lontan té i ansèrv sa souvan : sa té an morso k’i falé fé fonn épi pas an koush déssi landroi nana pou kolé. Té i kol do boi avèk sa !

Azout èk sa, li sèk pa d’in kou : li pran in pé lo tan ! Alors, aprosh pa tro pré, pas in pé an distans !

Solèy i tard pa lav son pyé, l’èr pou alé an anbiskad l’arivé. Torti i mèt aèl an shomin : « Ki-klok, ki-klok, ki-klok ! » Torti i aprosh lo bassinn lo. « Ki-klok, ki-klok, ki-klok ! ». Ala li ariv déssi lo bor bassin, li avans mèm.
Mé lé fou don ! Tansyon ou i sar noyé dann bassin-la ! Outor, ou i koné pa nazé, ou !

Torti i avans mèm, konm k’i diré, èl i koné son n’afèr. Ala èl i arète près dann milyé bassin : èl i bouz pi, èl i atann la ! Tout lé trankil ! Na poin dézord inn-tiork, sof bann ti-brui la nuit grélé i grins dann galé ! Dolo dann bassin i fé : « goulou-goulou-goulou ! », fèy i bouz, in lézé briz dann bouké fèy pyé d’boi !

Kiké, kraké ! Lyèv l’arivé !

Tou d’in kou, in krazé fèy, in lékartaz bransh ! Kisa i lé sa don ? A, sé Lyèv ! La pa bézoin la pèr, zanimo — la lé pa si danzéré !

Lyèv i gard in kou épi li romark in n’afèr : i diré banna la ronons mète gardyinn lo ! A, zot i koné mon poi, Lyèv i di dann son kèr !

Mé son fonn méshansté lé la, vik li mazine, la pa pou sa li rant ar pa dann lo, la pa pou sa li bingn ar pa dann bassin ! La pa pou sa li fér ar pa la malis : kont pa déssi li pou fé la politès initil ! Mé kossa li oi ? Kossa nana dann bassin-la ? I diré in landroi éksopré pou plonz dann bassin ! I diré in nouvo bèl galé !

Ala k’Lyèv i prépar ali pou mont déssi plonzoir pou pik in tèt dann bassin.
Li sot déssi son dé pat épi li fé in voltaz, épi li pran in lélan dé pyé déssi la kok torti... Mé li rès an plan, konm si son dé pyé lété bloké ! Mé kossa l’arivé don ?

Kriké, kraké ! kossa la fé don ?

Lyèv, son dé pat déyèr lé bloké ! In pé plis li ésploz avèlk la kolèr ! Li vyin rouz ! Li tap déss lo galé avèk son dé poin : mé son dé poin i rès kolé !

Li bate in kou d’tèt mé son tèt i arèt kolé ! Li na ankor son boi d’ki : in kou d’boi d’ki mé k’i arète kolé ! Galé i mète a bouzé, i sort dann lo ! Galé, sansa plito Torti sa !

Lyèv i mète a souplègné. Li di : « Torti, nou lé zami, nout dé ou ! Larg amoin !

Mi artourn tout suit dann la foré épi mi annuir pi zot ditou ! M’alé rode domyèl pou ou ! Si mi trouv in touf zèrb tann sar pou ou ! ».

Torti i réponn pa, li dsann, li dsann : « kokolok-kolok-kokolok-kolok, ki-klok, ki-klok-ki-klok ! ». Li dsann mèm, li dsann mèm, li sava dovan palé lo Roi, èk son prizonyé déssi lo toi son mézon ; Bann zanimo i bat la min, i pins Lyèv, i zir ali. In pé plis lé riskab fé mal ali pou vréman !

Koton mayi i koul, rosh i flote !

Lo Roi i ariv déssi son balkon, li vyin rann ali kont par li-mèm kossa l’arivé. L’èr-la, li oi Lyèv kolé déssi la kok Torti. Lyèv ? Li frote son zyé tèlman na lontan li la pankor vi sèt-la, li domann si li rèv pa. Mé lé vré pou vréman.

In minis lo Roi i vyin domann Torti kossa la fé. Torti i rakont tout ! Alor lo Roi i di konmsa avèk son bann polis : « Fouté-moi so bandi an tol ! »...
Banna i mèt Lyèv dan la prizon. Domin va désid son déstin ! Ala koman Torti la drèss lo rin Lyèv é drésé oui, pa pou plézanté !

(Ni arèt la, mé la pankor fini !)

NB : Si zot i koné la suit, zot i pé anvoy sa zournal "Témoignaz". Zot i ékri solman, sa lé pou konplète zistoir kréol Zorz Gauvin la ramassé.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages