Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Simenn-tala, yo kay fè wol yo enmen kréyol

Simenn-tala, yo kay fè wol yo enmen kréyol

   Adan ti péyi Matinik nou an, nou mapipi adan zafè fè makakri ek chaché vèglé moun. Ba dlo mouchach pou let, sé adan sa nou fò. Kontel "Simenn Kréyol" ka pwoché ek, asiré pa pétet, zot ké wè tout kalté moun ki pa janmen pwan wotè kréyol, soutou sé politisien-nou an, koumansé vréyé vokal pou di lanmanniè yo jaja sa yo ka kriyé "zépon natirel nou" oben "lang zanset-nou".

    Men lè nou ka jété an zié asou listwè goumen ba kréyol dépi apochan 30 lanné, sa nou ka wè ? Ki pwogré ki fet, rézilta éti nou trapé, sé davwè kréyolis, asosiyasion ka défann kréyol, matjè kréyolopal, met-lékol kisasayésa..., lévé-doubout pou obtienn dé sèten bagay. Sé pa sé politisien-nou an ki fè an tjou-patat pou sa ba lang-nou an an pal. Kontel, lè nou ka gadé sa ki fet pou CAPES kréyol la kivédi konkou-a ki ka pèmet rikrité pwofésè kréyol pou kolej ek lisé, nou ka konstaté ki sé GEREC (Groupe d'Etudes et de Recherches En Espace Créole) ki mennen goumen-an. Sé moun kon Jean BERNABE, Raphaël CONFIANT, Robert DAMOISEAU, Gerry L'ETANG, Marijosé SAINT-LOUIS kisasayésa...ki érisi fè gouvelman fwansé a pliyé ek asepté kréyé konkou-tala.

   Sa pa lé di sé politisien-nou an pa enmen kréyol ek ki yo pa ka sèvi'y. Anlo adan yo, soutou anpami sé nasionalis-la oben sékaskodè-a pa pè palé kréyol, men jistiman poblenm-lan sé ki yo kwè ki palé kréyol sifi pou pèmet lang-lan tjenbé larel. Sé la yo ka fè an gwo lérè ! Jòdi-jou, si zot wè an lang pa matjé, kisiswa asou an fey papié kisiswa asou lékran an owdinatè, sé pa pies koté i ké pé alé. Ni lang ka disparet kon sa pres tou lé jou asou sé senk kontinan-an, soutou lang afritjen ek amérendien. Kidonk sé politisien-nou poko rivé konpwann ki sa ki pòtalan, sé vréyé douvan kréyol matjé. Ek pou fè sa, fok ni an sikti ki ka otjipé kò'y espésialman di bagay-tala kontel Lakadémi Kréyol atè Ayiti oben Lenstiti kréyol atè lé Séchel.

   Sa ka fè lanné épi lanné ki militan kréyol ka chaché espitjé sé politisien-nou an lidé-tala men malérezman, i ka sanm konsidiré kabech-yo red ek yo pa lé tann mach. Ba yo, dépi ou ka palé kréyol, tout bagay nawflaw ! Si sa té vré ki manniè espitjé ki kréyol disparet Trinidad, Grinad ek Lwiziàn ? Ki manniè espitjé i ka bat dèyè Donmnik ek Sent-Lisi ? Ki manniè espitjé i koré atè Matinik ek Gwadloup ?

   Kifè simenn-tala, nou ké wè tout kalté politisien kay vini bat do kréyol la épi lè mwa novanm ké pwan, yo ké za bliyé sa ek yo ké za batjé adan an lot dansé-mazouk...

 

Bwet-a-mo

 

Davwè : parce que.

Erisi : réussir.

Goumen : lutte ; lutter.

Jaja : adorer.

Kabech : tête.

Kaskodè : séparatiste.

Kisasayésa : etc.

Kontel : par exemple.

Koré : bloquer.

Kréyolopal : créolophone.

Mapipi : champion.

Matjè : écrivain.

Nawflaw : impeccable.

Pòtalan : important.

Sikti : structure.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.