Nou ni an manniè nou toujou enmen di ki sé Blan ki reskonsab tout mové bagay ka rivé nou. Sa vré ki 4 siek kolonizasiondépotjolé (démantibuler/ tibwen péyi asou latè ek ki ladjoukann (esclavage/slavery) fann fwa sé Neg-la. Sa vré tou ki abo(bien que/although) laplipa péyi asou latè rivé trapé lendépandans-yo dépi pasé yon dimi-siek, ni an nouvo model kolonizasion ki paret, mé__ek sa nou toujou ka bliyé présisé'y__sa ka woulé épi konplisité sé gwo-tjap (bourgeois) ek sé met-a-manyok politik sé péyi le Sid la.
Sé palakoz (à cause de/because of) an bann diktatè isalop si zot wè an lo pep afritjen ka kontinié pwan bon fè jik jòdi-jou. Sé mésié ka makayé (gaspiller/to waste) lajan péyi-yo adan gwo bidim kay, gwo loto, apatman yo ka achté nan sé péyi niopen (européen/european) an oben atè l'Anmérik. Yo biensanfouté si pep-yo ka mandé chien pen !
Dépi dé-twa lanné, an tilili (foison/very large number) Neg l'Afrik ek péyi arab ka chaché janbé lanmè Méditérané a tout fos pou wè es yo pé enstalé kò-yo atè l'Ewop. Sé média-a pwan labitid kriyé yo "migrants" kivédi "moun-vini" ek pres tou lé jou, nou ka tann di an bato chajé épi sé moun-tala ka anni chalviré an lanmè-a ek tout sé moun-lan ka néyé. Lè an bato chalviré, délè sé 100 moun, 200 moun, ki ka monté nan Galilé (mourir/to die). Kantapou sé tala ki, chans pou yo, ka rivé débatjé asou kot l'Itali, sé koumansé yo ka koumansé pwan fè pis yo ka fèmen-yo adan pak-moun (camp) konsidiré sé zannimo ki la toubannman.
Ki manniè sé zimaj-tala pa ka soukwé tjè sé gwo-tjap ek sé diktatè afritjen an ?
Ki manniè yo pé kité pwop pep-yo soufè kon sa pis abo sé bato-a, pi souvan ki rarman, ka ni jenn manmay ek menm ti bébé ?...