Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Roger Ebion ka prézanté woman Serghe Kéclard : Chasé-Kwazé Kavalié salié vo danm, K.Editions, 2019

Roger Ebion
Roger Ebion ka prézanté woman Serghe Kéclard : Chasé-Kwazé  Kavalié salié vo danm, K.Editions, 2019
  1. Chasé-Kwazé

a)

Chassé-croisé (s. m.)[cha-sé-croi-zé]

Pas figuré par lequel le cavalier fait un chassé à droite et ensuite un déchassé en passant derrière sa danseuse, et celle-ci fait devant son danseur le chassé à gauche et le déchassé à droite. Le chassé-croisé occupe 8 temps ou 4 mesures.

Fig. et dans le style familier et moqueur, chassé-croisé, se dit en termes de théâtre, de quatre personnages divisés en deux couples, qui font l'un par rapport à l'autre exactement la même chose. Ce mot se prend surtout en parlant de situations déjà connues et dont on est rassasié.

Chassé-croisé se dit aussi des gens qui s'arrangent pour ne faire que changer de places, d'emplois. Le changement du ministère ne fut qu'un chassé-croisé.

b)

Chassé-croisé (n. m.)

Action de céder une chose pour une autre

Relation s'exerçant dans les 2 sens (réciprocité)

Échange réciproque de qqch

 

Mwen ba zot sé définision tala pou lapéti non liv la ni fos, anpil fos, ek nou pou gadé wè sa i vé di. Misié-a ki matjé liv-la, kidonk Misié Serghe Kéclard,  ka sèvi fos lang kréyol a. Ki moun ki pa sav, lè ou ka palé kréyol, ou pé di an bagay ki ni an sans, men si’w bien kouté ou ké konprann an dézièm bagay. Moun ka sèvi sa pou di blag malélivé men Nostrom, Serghe, ka sévi sa pou fè nou katjilé.

Zafè chwézi tit-tala ba woman-an sé an manniè di nou pran gad manmay-la, sé dèyé pawol ki ni pawol. Silon mwen, woman-tala sé an teks ki ba nou pòtrè manniè moun ka viv yonn a lot adan an sosiété wot-tay.

 

 

  1. Wot-tay ka palé

Primiè moun ka palé adan woman an sé wot-tay  ki ka di nou «Man sé wot-tay oben tay-wot kon zot lé». Moun-lan, es sé, an nonm, an fanm, an lespri, nou pa sav, men i lé lésé an mak, kon liv-tala « pou fanm épi nonm bout vié goumen ant dé dansé migannen atè Matnik, Bèlè ek Wot-tay». Lè I ka di i sé wot-tay oben tay-wot kon nou lé, pa ni let majiskil. Men lè I ka di Bèlè épi Wot-tay, I ni B ek W majiskil kon lè nou ka matjé tit moun.

Dènié moun ka palé sé Wot-tay : Kouté sa i ka di : « Listwa mwen atè Matnik poko bout. Sé koumansé yo koumansé matjé listwa…»

 

  1. Metpies ek dot moun

Ki moun isi-a ki pa konprann metpies adan liv-la, sé Wot-tay épi W majiskil ? mé wi, sé lé zot la sé tjatja koté metpies-tala.

Nou ka jwenn an jennjan a gwopwel, Evaris, épi an bon zig-li an dénonmen Ses. Épi ni Prézidan, Antrénè sosiété wot-tay la, Wodimé. Nou ni Wozanj an bel jennfanm, Sékrétez-la, Trézoriez-la, Izméni, Ti Soumi, Manman Wozanj, Madanm Prézidan an, madanm Antrénè a.

Mi sé la bagay-la bel tout sé moun-tala ka jwenn Wodimé oti yo ka vini onoré Wot-tay. Men ant yo ni an kon an léman ka fè yo sanblé adan dé group nou ka prézanté zot :

Pou yonn nou ni Evaris, an madigwàn ki bay gwopwel, Ivet manman ich li, Ses,bonn zig li Wozanj, manman Wozanj

An konpanni Prézidan-a, Antrénè-a, madanm yo, Izméni ich Antrénè-a et Tisoumi ki enmen Izméni.

Pou fini ou ni Sékrétez-la, Trézoriez-la, épi tout sé manm Wodimè a.

Asiré mwen pa ké di zot sa ki ka pasé ant yo ...

 

  1. Rilasion ant tout sé moun-lan

Ki kalté rilasion ka pasé ant yo.

Lanmou

Lanmou, an primié mòso liv la, Chasé. Sé la ni ki ka fè an pa chasé adwet oben agoch, épi an dézièm mòso-a Kwazé yo ka kwazé pou tout bon.

Sé pa selman lanmou nonm fanm sé lanmitié, sé lanmou pou ich, pou papa ek manman

Pouvwa

Magré sé an sosiété dansé wot-tay ni sa ki lé vini chef, an dézièm mòso-a nou ka wè ni ki rété an menm plas-la men a, sa ki adan an lot plas, épi sa ki mèch.

Solidarité

Adan lavi sosiété ka ni dé koutdjel, ka ni riproch, ka ni pawol dèyè men magré tou sa, ni an solidarité ka toujou rété pou yo rivé an bout chimen an yo pran an.

Pa bliyé wodimè dé lè ou sé di yo ka bliyé’y men toujou ni an moun pou djéri bobo’y ek bay kouraj ek rann li djok, dwet doubout.

Gran metpiès-a, Wot-tay, li tout moun kontan’y, ka minyonen’y, chouchouté’y épi respé’y ek lonnè. I sitelman djenm kifè, i di zot sé koumansé yo koumansé matjé listwa’y

 

  1. Istil Kéclard

Monboug, ki ékri liv-tala, kidonk Serghe Keclard, ka menen nou an liv-la kon yo ka mennen an tianmay an koté i pa konnet. Délè ou ka mandé kow koté ou yé, es sé bien paj-la ou té adan’y lan. Men i la pou pran lanmen’w ek ou ka touvé ou bien la. Kon an tianmay ou ka dékouvè anlo bagay ou pa konnet. Kwè mwen pran an fey papiyé pou zot sòti la, épi an bel bwet mo pou fè ganm douvan kanmarad-zot.

 

  1. Pou bout : «Réalisme créole»

An bout pawol mwen man ké di zot sa Serghe Kéclard ka fè sé pa listwa la Wot-tay selman. Kon mwen di zot, kréyol souvanman ni dé sans. Sé dèyè an pawol ki ni an lot pawol. Wodimè sé an sosiété kon zot ka di atjelman sé an asosiyasion moun tout kalté ka mété kòyo ansanm magré diférans yo pou an bagay, yo enmen oben yo lé fè. Katjilé es zot pa ka bien konprann Matnik sé an gran sosiété éti ni tout kalté moun ka viv. Sa wot-tay di nou an koumansman sé « bout vié goumen ant dé dansé migannen atè Matnik, Bèlè ek Wot-tay ». Kivédi annou sispann goumen ant nou ki fet an menm migannen nonm ek fanm ki té anba jouk lestravay. Sé koumansé nou koumansé matjé listaw péyi a.

Misié Kéclard ka palé di nou épi défo-nou, vakabonajri-nou, ich-nou ka pran lari pou kabann, méprisans yonn pou lot, rayisans yonn pou lot, men épi solidarité-nou, lè nou an danjé, lè nou ka goumen nou pou gadé sa ki ta nou, sa ki fè nou.

Es sé pa kon Jean-Marc Rosier ka di « réalisme créole », misié Kéclard ? Respé pou’w.

 

                                                               Roger Ebion, Sentlis, Oktob, 2019

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.