Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 885

Pas santè

Jid
  Pas santè

Gouvelman pibliyé dan Jounal Ofisiel an lwa pou oblijé moun ni sa i kriyé an «Pas sanitè». Kivédi, fok ou vaksiné oben montré ou pa ni viryis-la. Moun ka alé an restoran, an siléman ek ka travay lopital oblijé ni sa. Kidonk pou antré sèten koté si ou pa ni sa asou portab-ou oben asou an papié ou pé ké antré ou pri an sa.

Sé jenn manmay-la bizwen sòti épi vakans-lan kidonk yo ka alé pran vaksen vitman présé. Jik atjelman anlo moun pè’y pas menm lè ou pran’y ou oblijé mété mas kanmenm.

Pa koté Lafrans, sanmdi pasé té ni manifestasion anlo koté. Isi-a «Kolektif Matinik Lib» té ba moun randévou Lasavann pou té vann «Zeb a pik» ek «Artémisia» asiparé komkidiré sé rimed razié-tala ka opozé moun trapé Kovid-la. Adan lafwa zeb-tala ni yonndé moun éti té anrajé. Ni dé jenn manmay ki ni labitid fimen zeb. Lè yo tann zeb yo kouri vini. Mé zeb-tala sé «Zeb a pik» sé pa zeb yo ni labitid pété tet-yo épi’y.

Antouléka 4èm vag-la kon an gwo lanm lanmè ka chayé anlo moun an péyi san chapo. Pa rété plas Lamèna, jik ni moun yo vréyé an Frans. Toupandan yo fè vini an lopital lakanpay épi doktè pou soulajé lézirjans. Serjio monté fè an won la lè i wè moun anlè branka ek sirtou Lamog pa té ni plas. Dlo sòti an zié’y afos i té sirpri lè yo di’y té ni plen jenn manmay trantan anpami sé moun mò-a. I mandé moun vaksiné avan i tro ta.

Pandan tan-an zòdi ka fè chien toupatou, ek rat ka bay bal pa menm palé moustik ka manjé moun.

Adan sitiasion kritik-tala sa vrè sé pa pousa Lamontàn Pèlé ka soukwé tibren plis. Sel bagay nou ka swété sé ki i pa fè kon Lasoufriyè Sen-Vensan nou ja asé an nwè konsa.

Sé pou tout sé bagay-tala dépi vandrèdi oswè jandam anlè lawout toupatou ka kontrolé moun. Fok ni an «Motif enpérié» kidonk pa ni ba lari chenn pas nou an vakans.

Manmay annou kontinié pran pokosion, yo di sé manman Félisité, pou yo pa viré ankazé nou, pas ja pa ni oksijèn nou pé ké sa espiré.

Jid

Bel poveb kréyol 625

«Lapo kochon sé manman Félisité».

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.