Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Palé fransé pa lé di ni lespri

Térèz Léotin
Palé fransé pa lé di ni lespri

Ni yonn dé tan, men sa ka woulé konsa dépi an moman, chak moun ki sé kòché fransé oben anglé ka anni tann é wè toutt lézott mété'y a lafett, akwèdi sé bra laviej ki sé kasé oben Latè ki aresté tounen.

Pa ni si telman lontan, man té ka palé asou chofè taksi-a ki té ay permett kòy di di : " How many pipo...  Is the alé, is the come-back". Sé pa ti lafett yo pa fè pass misié tala té alé kòché lang Shakespare la.

Pa ni two lontan nonpli, an fanm politik alé palé anglé bannann, kon i té pé, adan péyi lott-la. Yo tounen'y an dérizion menm, pou fè'y konprann ou pa ka pèmett kò'w palé an lanng ki ni toutt respé'y é palé'y konsidiré sé an mové triyal*, an vié viann tou cho ou la ka manjé san dantié.

Pa ni two two lontan toujou, an antrèprènè  kanmiyon ki bien épi fransé-a, men éti lanng tala pa djè bien épi djenndan'y* piess, ay di : "Je vous dis que la Martinique va souffert !" Yo jik fè an chanté asou'y. Sé pa défann man la ka défann konba'y, sa man vréman lé sav sé si i té di : " Man ka di zott la Matinik kay  souffrir ! " ess lafett-la té kay  menm ?

Sé la pou nou chaché répons-lan. Man lé mandé poutji lè nou ka palé kréyol tjòlòlò sa pa ka kòché zorey pèsonn.

Ess sé pass nou pa moun, ki fè lanng nou an pa lanng ? Ess sé pass nou la ayen ki pou sèvi lézott, défann lanng lézott ?

Ki jou nou ké konprann  ki sé pa tousa ki pa sa palé fransé, ni alman, panyol, anglé,  ki kouyon, é ki sé pa tousa ki ka palé  fransé, oben alman, anglé, ki ni lespri pasé tala ki pa sa palé yo piess la.

Palé kréyol pa lé di ou kouyon. Palé fransé pa lé di ou ni lespri.

Térèz Léotin

 

 

Bwetmo

 

Triyal : viande de très mauvaise qualité et très dure.

Djenndan'y : gencive

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.