Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

On vyé Béké é Chival Twapat-la

Hector POULLET
On vyé Béké é Chival Twapat-la

   Chyen pa ka fè chat !

   Tout moun sav sa 

   Anni gadé sa pitit a pitit a on vyé béké

   anlontan  

   yo té kriyé Malvan 

   rivé fè sé nèg a-y la.

   Yékri ! 

   Lè pitit a pitit a vyé Malvan 

   limenm a-y vini vyé.

   lèstravay té sòti fini aboli. 

   Kanmenmsa onlo adan sé ansyen èsklav-la

   té rété ka viv asi bitasyon-la

  ka kontinyé woulé 

   pou on tikras -lajan, on tilanmoné 

   yo té ka dépansé lè dimanch té ka rivé.

   Déserten adan-yo té ka désann nanvil.

A pa lanmès yo té k’alé

Awa !

 Yo té kay banboché 

Yo té kay bwasonné

 pou té chèché-vwè obliyé  

mizè yo té ka pran asi bitasyon-la

adan tout lasimenn-la.

 Sé byen ta 

   lannuit oswa menm douvanjou

   yo té ka pran chimen déviré monté an bitasyon

   boulé an sann. 

   Kifè lèwvwè lendi té ka rivé pou yo ay travay

   zòt pa bizwen mandé

   travay-la té ka woulé oralanti.

   Mèt a bitasyon pa té ka pwan-y menm.

   Alòkifè, vyé pitit a pitit a vyé Malvan

    I té mové pasé papa gran papa-y

   touvé on méchansté pou i té rivé 

   terbolizé sé nèg-la

   pannan plizyè jénérasyon. 

   I té ka pran yonn adan sé chouval a-y la

   té ka vlopé on pat a chouval-la 

   èvè on paké zèb é fèy byen vlopé

   byen maré adan bonnèt an twèl 

   épi i té ka lagé  konpè chouval aladésann 

   asi chimen ola sé nèg boulé annou -la 

   té kay pwan pou yo té rantré.

   Sé boug brenzeng la té ka tann dézòd-la

   Dépi olwen

   Pla ka taw !…pla ka taw… !

   on chouval té ka vini si yo. 

   Mé ki kalité chouval sa té pé yé ? 

   Yo té pou ka  tann

    Pla ka taw taw !  pla ka taw  taw ! 

   Té ka manké dènyé bri  a katriyèm pat-la

   Way ! Manman ! On chouval a twa pat ! 

   Asiré sa té Chouval-lanfè té ka vini chèché-yo

   Pou menné-yo alé !

   Wopso ! Onfwa-lamenm yo té ja déboulé

   Lèspri a-yo té ka vini klè kon dlo larivyè Kawbé

   yo té ka pwan on chimen-chyen 

   yo té ka rivé lari Kaz-nèg

   pou ay kaché kò a-yo 

   adan kabann a tikaz-bitasyon la.

   Eben mi !

   Mi sé konsa sa té ka pasé

   Mi sé sa istwa Chouval a twa pat la.

   Kifèwvwè

   jik jòdi

   onlo adan nou ka sèmanté douvan Bondté

   ka di

   Simétan rantré granbonnè akaz a-w lè ou bwasonné

   Si ou pa vlé bouré èvè Chouval Twapat !

   Zòt vwè-y 

   Lè nou té ka di-zòt 

   Pitit a chyen sé chyen !

   A pa té pawòl an bouch.

   Alòs penga !

   Yékra

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages