Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Latè pa Latè

Térèz Léotin
Latè pa Latè

Sé jou tala, nou la ka viv an mové mové mové pass ki ka fè, nou pa ka menm sav ki jou nou yé, ki jou ki ki jou. Almanna a ki almanna a pa ka menm fè nou sav ki jou nou yé, afoss chak jou ni menm fidji a : sé lévé épi rété andidan. Tan an ka pasé alé, épi menm trentren an ki ka di nou : rété lakay nou. Finett wouvè asou lavi andéwò a,  bagay la toutt moun ka kriyé latélé a, ka pòté ban nou toutt sé lo nouvel flipan an, éti ou ka tann mové lavanniz ki ka tonbé oliwon Latè, ka kontinié fè nou konsidiré Latè pa Latè, oben Latè la ka tounen fol, i za la ka tounen an manniè bankal afoss moun ka tonbé kon mouch. É sé jistiman pass nou poko présé pou sa, é menm si sé pa ni mess nou, ni kilti nou, fok nou pran distans nou épi toutt moun, pa bo moun, pa ba moun lanmen, chak moun lan rété an plass li, rété lwen moun, akwèdi nou toutt la nou annou vini konparézon toubannman. Sé pass tala ka chonjé santé’y, pass i ka chonjé santé lott la, ki fok nou toutt ansanm nou pou fè menm jess la. Pran distans nou. Rété bòkay nou manmay, sé rimed la, annou atann lavi viré pran labitid li. Sé sa ki za kay koumansé ban nou an chans fè mové malva tala pran lanmè sèvi savann, menm si jik jou, sé pa li ki ka vréyajé, sé nou ki ka ba’y lanmen, ek toutt chans li vréyajé. Nou sa respekté kònou. Annou respekté’y, avan sé pa jandam ki vini koumansé fè nou konnett, oben ban nou an ti lapèsi pri lavi pé kouté épi an bel kontravansion. Tjenbé red.

Anba toutt tablati nou, ess nou pé pa ni an monef « ankazé » pou di « confiner » ek ankazaj pou « confinement » ? Sé an kession ek an menm tan an pwopozision Confiant ki ka fè’w konprann « rété nan kaz nou ». Imaj la, la. Nou dakò mété an mo pou di lidé a, sof ki yonn dé moun pé konprann mo tala lé di : « mété madanm an kaz », men kon adan toutt lanng, nou ni sa fransé ka kriyé « homonyme » tou.

Pi nou ka konprann kréyol sé pa an dékalkomani fransé, pi man ka di woulo-bravo. Pi lanng lan ni mo adan’y, ki pa mo fransé dékalké kontel : « nou konfiné », nou adan an « konfinman », mwens i ni mo fransé ki ka vini pran plass mo kréyol ki za la, pi i bel, pi i rich, pi i fò. Épi Boukman nou té ka katjilé nou pé di tou : « rété andidan », pa sòti. Kon Djanma ka di, nou pé ritjenn lesprésion tala : « Rété an pitjett ou », kréyol la enmen imaj. Toutt lanng pé ni pliziè manniè di an menm bagay. « Ankazé » pou di « confiner » ek ankazaj pou « confinement » ni plass yo tou.

Térèz Léotin

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.