Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Lanmizè nanm

Térez Léotin
Lanmizè nanm

   Martin Luther King té ni an rev. « I have a dream »,  i té ka di.  Nou pé di sé bel pawol tala sé té an pwojé. I té ka répété tou : « Sa ki ka fè mwen pè, sé pa jouk lé méchan, sé sanfoutaj lé bon moun. Lannuitt pa ka tiré lannuitt,  sé soley selman ki kapab kouri dèyè’y, é mennen’y batt ariè. Rayisman pé pa permett lahenn foumwalkan nonpli, lanmou tousel ki kapab fè’y. Tala ki ka pwan lemal ek laméchansté pou konpè, san goumen pou fè’y pwan lavol, ka bay zel pou i kontinié chimen’y épi’y. »

   Lamoudonngri pé pa baré lamovezté, i ka bwaré épi’y, i ka vlopé’y.   

  Menm si lidé an konpangni moun té ka fè yo konprann ki ni moun ki moun, ek dott ki sé bett sovaj pou jik mété yo an lesklavaj, Luther King té lé wè bagay la chanjé, i té lé ki douvan zié sé méritjen an, douvan zié lemond  an moun rété an moun. An nonm rété an nonm. An neg sé an moun, sé an nonm. 

   Nou té ké lé bagay la pa déchanjé pou nou pa viré tann menm chanté a chak lanné. Neg sé bett sovaj.  

   Konsidiré dépi tjek tan, tjwé anlott sé an labitid ki ka enstalé koy toupatou, akwèdi an mové tablati, an mové van ka souflé, an madichon ki ka kouri. 

   Nou sé moun, nou pa bett. Lanné 2018 ka koumansé ralé kalpatt. I poko menm bien douboutt, é kontè a za démaré. I pa a zéwo. Charnié a za ka douboutt. Moun ka tonbé kon kann, an tan té ni kann. 

   San konté klòdékonn lan ki la ka fè travay la bétjé a bay fè a, ki ka fè nou pè manjé manjé péyi nou. Mi nou. 

   Nou za ni moun ka mò pa grap pou ayen. Yonn ki mò pass pèsonn pa chonjé pwan pòtab li pou bon koz la, ek yonn ki mò pass i di an nonm : NON. 

   Nou ka fè march pou soulagé bobo nou. March Blan sé té Léïla. March Wouj sé pou Jéssica.  Fok pa nou fè march Blé, pass lè nou kay ni koulè drapo fransé a o konplè, ess an moun  kay tann soufrans nou pou otan ? 

   Dabò pou yonn  fodrek nou chak la viré wè manniè fè nou. Fok sé moudonng tala, trapé dé model pinisman lajol ki kay ba tousa ki sé ni lidé pwan yo pou model, an bel sézisman ki kay fè yo katjilé dé fwa avan yo sé aji mal. 

   I za tan pou nou toutt santi ki labritalité, lamoudonngri, lasovajri  sé lenjistiss ki non yo tou é, sé pa réponns lan. 

   Jòdi nou kité an lanmizè pou migannen kònou adan anlott ki bien pi grav, é si nou pé pa asisté an inosan yo ka tjwé douvan zié nou : lanmizè nanm ka varé nou. Nou pa rété konsians é sa bien dégoutan. 

   Kitan nou ké konprann nou za la ka kité lasivilizasion fè chimen’y, san nou ? Lè nou ka mété kònou asou lawoutt laviyolans ki ka wodé dan lemond, san wè’y, nou ka tann li, nou ka kouté’y, nou ka alé épi’y, ki lidé nou ?  Ess nou ni yonn ? É si nou sé ni yonn,  ess i pozitif ? Men  annou wouvè zié nou, non. Ba yich nou, ba nou, ba lézott. Annou pwan konsians sa labétiz yé pou nou vansé, olié nou tjilé kon nou za koumansé fè’y la. 

                                                                                                                                                       Térèz Léotin

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.