Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KRÉYOLAD 237 : OMAR

KRÉYOLAD 237 : OMAR

Lanmè lakot karayib ni mar épi sé moun-an ka oblijé’y tjilé dépi yonn dé tan. Man alé bò lanmè épi mi sa man tann :

- Man ké fè yo wè sa man yé ! Zot pran mwen pou an makata, man pa ni an kribich ni an sèch!

Lanmè-a lévé méchan. I fè kon an tan Lény dépi Préchè jik Ansdarlé, i pliché kot-la kon an mayi.

Restoran ki té lé pié dan lo, pran dlo jik anba kou. An marenpéchè ki pa ni tan fè kanno’y la monté, pòté mannèv pou té sové bato’y-la. Lanmè-a pa tann mach. I pati épi misié, érezdibonnè an élikoptè ni tan sové’y.

Anlot bato pabò Ansdarlé trapé mwens chans. Popiètè-a ni yonn dé bab épi labank. Misié pé pa fè anlot pré pou réparé motè-a ajijéwé achté anlot motè. Sa ja ka fè 6 mwa bato-a dwet douvan restoran Man Nita-a. Sa’w pa lé an pa lapot kay-ou délè ou ka trouvé an mitan chanm-ou. Sé sa ki rivé madanm la, pas bato-a vini dwet douvan lapot restoran’y-la pou opozé moun antré oben sòti.

Karbé raz maré-a wè « La cabane des pêcheurs » i pa fè ni yonn ni dé, i alé fè an ti-poz akondi i té adan an Datcha.

Lansmadanm épi Lido, Omar anni dépotjolé plaj-la. Yonn dé bato ki té mouyé trouvé kò-yo ka bronzé anlè sab-la.

Mé sé pa pabò lanmè selman Omar fè déga. Jivénal ki anlè mòn fè kriyé Préfé-a pou konstaté épi dé kokozié’y. Ou sé di pli ou déchiré pli chien ralé’w. An rafal fè yonndé piébannann ranfalé anba an mòn. Kidonk sé pa péchè selman ki pran fè épi Omar.
Chaben jik mété bot-li pou konstaté limenn lé déga pas Omar pa ka fè lafet.

Serjo té prévwa « La fête de l’eau » Omar montré’y ki i pa ka ni distrè ajijéwè fè lafet épi dlo. Malékòn-la tranblé kon an fèy friyapen.
Toupandan té ni tousa dlo anlè kot-la, Makouba pa té ni an tak dlo. Ni an madanm ki kriyé Polo pou di’y i fni péyé gro konsa lajan é i pé pa menm benyen.

Ni an chienboul ki di sé pas Omatinik pèd douvan Gwadloup ki fè si lanmè-a lévé méchan konsa. Misié di :

- Yo pli fò ki nou an lapech-la pas yo rivé koché twa ton é lé Kalinia rivé trapé ki an ti-koulirou tou mèg. Bagay éti ou pé pa menm fè an blaf épi’y.

Ni anlot ki di :

- Yo té konnet « Le laboureur et ses enfants » kidonk yo pli fò an résitation !

Adan tout bagay-tala kisiswa Matinik oben lé Kalinia yo pé ké alé la DIGICEL-la lanné-tala. Yo ka trennen dan labou.

{{ Jid}}

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages