Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 825

Ka fè cho, ek sa cho !

Jid
Ka fè cho, ek sa cho !

Sé jou-tala ka fè fo toubannman an péyi-a. Es sé pou sa tet tout moun cho kon an tjoupip?

Pa koté lisid, ou sé di sé la sa pli red ek danjéré. Twazilé, yo dékalbiché dé plak anlè légliz-la. Té ni an gwo kout lapenti ka mandé RESPÉ.

Es sé moun-lan ka éti ka mandé sa-a ni respé?

Sa ki pli red ankò, toujou adan komin-tala ka pran bon fè épi karenm-lan, yo dépotjolé an estasion ponpaj-dlo.

Es sé pou fasilité dlo-a rivé dan lafontenn moun dan lisid?

Akondi pawol-la, «pli ou déchiré, pli chien ralé’w» oben «lè ou ja mouyé ou pa pè pisé».

Antouléka, magré Mano Makawon anonsé an télé-a dézankazaj pou lasimenn ka vini. Pou anlo bagay sa ka vini vréman cho. Ni moun ki lé lékol wouvè, mé an menm ditan yo ka di es fok pa kité’y wouvè pou tout vakans-lan. Kom pa té ni anlo jou lékol. Mé sé pa tout moun ki dakò ni lékol pandan vakans-lan.

Sa telman cho, lasimenn pasé kankan pété la CTM. Toujou asiparé komkidiré pou zafè dlo-a. Ni sa ka mandé péyé bétjé-a pou tiyo ka pasé anlè tè’y.

Ni dot ki pa pou sa pas sa ditilité piblik, kidonk yo té pou sézi tè-a kon yo fè dot koté épi ti-maléré. Mé adan tousa, anlo moun poko ni dlo jik atjelman.

Sa cho telman, jik dan linò difé pri adan brousay pa koté Baspwent dret an kartié Éma, la Mémé né. Savrè si sé pa pou sa Édwa, Jan pa la ki té Éli mè Lajoupa, pofité pati monté an filao.

Manmay si nou pa ka mété tet ansanm pou réglé poblem nou, asiré sa ké vini pli cho. Sé pa ti-grenn lapli-a ké permet nou ni anlot péyizaj titak pli ver. Asiparé épi viryis-la nou ka déviré piti a piti déviré pran larel. Nou pé sikilé mé toujou épi mas. Sé bien pou sa, pa koté Chelchè mariyaj viré fet lasimenn pasé. Jédi pasé lanméri, sé té prèmié mariyaj épi mas dépi ankazaj-la.

Dan tjek tan nou ké sav si sa pòté yo chans, ann atandan kontinié pengad, pas Lapo kochon sé manman Félisité.

Jid

Bel poveb kréyol 565

«Lè bab kanmarad ou ka brilé, wouzé ta’w.»

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.