Lè an pep ka dérespekté pwop lang-li, sé kò'y menm i ka dérespekté. Sé édansité'y (idantité) i ka ka mété adjendjen ek anfinaldikont, fok pa i plenn kòy lè zot wè dot pep ka mété'y adjendjen. Nou anba jouk la Fwans dépi apochan (apipré) 4 siek ek i toujou chaché dérayé KREYOL-la. Dékatjé'y, dépotjolé'y, dépayé'y, démantibilé'y, dékonstonmbré'y ! Men i pa réyisi davwè (paskè) pep-nou toujou rété djok abo (magré) i toujou pwan bon fè.
Ni moun ki goumen pou sa ba KREYOL-nou an valè'y kivédi lonnè ek respé i mérité. Yo kréyé an lékriti ba'y, yo pibliyé gramè, diksionnè, tout kalté model liv litérati kisasayésa (etc.) ek dot Neg kon yo menm té ka tiré méprizasion ba yo. Nan kabech (tet) moun ki rayi KREYOL, lang-tala sé palé a vié Neg, sé bagay moun ka viv lakanpay, anba bwa, moun ki pa ni pies kalté lédikasion. Men, érez-di-bonnè, yo pa rivé fann fwa lang-nou an ek jòdijou, i vayan, i antré tout koté ki légliz, ki lékol, ki ladministrasion ek soutou laradio., latélé ekTwel-la (Entènet).
Men, es lo pwogré-tala sifizan ? Piespa !
Fok sé tou lé jou nou kontinié pòté mannev pou vréyé KREYOL douvan ek pa anni yon sel ti jou !