Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
PAWOL VOLKAN

FWEDERIK - Istwè kout

Nady Nelzy-Odry
FWEDERIK  - Istwè kout

Bayalé

 

Si yo ba mwen an lespas, pou mwen di sa mwen ka pansé anlè zafé labolisyon lestravay nèg, man ké koumansé pa ba zot an kamo, dapré sa léblan  ékri. Mwen byen di zot, sé an kamo é si man sé manti, sé apré lé zot !

 

Kidonk : Adan lanné 1789, man lé di, lanné révolusion fransé, mwen ké palé zot dè dé moun. Sé dé moun ta la, sété :

 

Papa épi ich , Mèt épi esklav , ras Blan, èk ras Nèg!

 

Lanné ta la, dapré sa yo di, sé li, ki koumansman lespwa libéwasyon Nèg, Nèg ki pôkô téka wè chimen libèté  èk, wouvè zié yo, anlè larèl lavi lib !

Sé pli douvan, sé tala ki pa té peu viv maré, kivédi, Nèg mawon, koumansé maré ren-yo pli solid, pou  té fè difason 1794 é 1848 ,vini an tan abolisyon lestravay.

 

Jôdi  jou, si nou pé mandé  dwa inaliénab  an  nonm,  kèlkanswa ras li, fok nou pa bliyé ranboulzay 1789

 

 

 

Pawabol

 

Mil setsan kat ven nèf, sé an lanné dont okel doukou aristokrat fwansé, té an janw chouboulé.

 

Sé pou sa, lé moun lakré,  yo anmen di : Révolisyon  fwansé an 1789 ?  sépa  pèp la ki fèy , mé lé ti tchap èk lé gran mèt légliz katolik ki té lé-y.

Men nou Nèg Matnik, lè nou ka profondé anlè zafè tala, sa yo ékri, ek sa nou sav, nou sé anvi réponn an ti parol lé  gran moun, lé gran paran anmen  ki ja viv anmein

 

- pawol an bouch pa chaj» !

 

Si nou fè tan gadé sa ki pasé nan syek tala, nou ké konprann an lo bagay, é  nou pou sézi  an réalité :  

 

Dépi le mondèmond...an sèl bagay ka konté, sé lajan èk pouwa!

 

Kontel, lè  lépéyi Lérop, konstaté ki mannyè an ti koté kon  Powtigal, ki pa téni hak, koumansé vwayajé pa lanmè, alé o lwen. Lé yo sôti la yo sôti la , Powtigal tala,   vini an mapipi an zafè navigasyon anlè gwo lanmè.  Yo téka  vanté kôyo, ka di :

 

_Powtigal, sé primyé nasyon ki dékouvè lè Nouvo mond !»

Evidaman , zot pa bizwen mwen di zot ! Zo ja sav, sé pa dé moun zindiyen sé isalop la tchwé, pou yo té p fè lentérésen padan sièk tala.

 

 

 

 

 

 

Lè nasyon kon sé espagnol la, ki pa té ni, yo non pli, yo pa té ni   an tchou patat, yo té  an lanmen douvan èk an lanmen dèyè.  Tout byen, tout potaj yo, sété eséyé konstrui an kannot pou alé fè an ron anlè lanmè.

Sé mésié, mété kôy ka navigé anlè tout dlo yo join.  

Mwen pa ka di sa  , mé  zot ka supozé , sé pa dwet dé moun ki néyé adan  jenw espérians tala.

 

Nou, nèg lé zil, nou sav an bagay, pas  nou viv li:  lanmè sé pa kanmarad tout shyen.

Lè sé mésyé viré an péyi  yo,  yo pran tan yo, pou yo té fè lestonmak anlè sé zot péyi Lérop ka jis fè lézot nasyon pou dé bwabwa.

Yo koumansé vann  sa yo té trapé anlè dé koté yo pa té menm sa ki téka eksisté : kidonk,  zépis, piyé bwa,  plant médisinal , lô , dot bagay ankô

Fwansé,Anglé épi.Olandè, kouman mousaché, lérwo ek lérenn , fè lé savan chaché ki koté sé lé zot la  trouvé tou sa nouvoté.

Yo jis  koumansé  lévé fashé

 

_ Kimafoutiésa ! Moun nou ja endé, jôdi jou, yo ka fè lentérésan anlè nou !  Cela ne se peut ! Yo di :  

 

_ Nou ja twavèsé péyi Espangnol  ron dan ron ,  nou ja  jis ba yo an pal, lè yo té ka goumen, kont lépéyi zarab an larèl Aragon , nou ja janbé Landalouzi, pou kwazad, nou  jis rivé an péyi  Nwè , kidon lémoun ki ka rété la , yo nwè kon an boul suif,  ek  jodi jou, nou pa pé janbé dlo, rivé o Zamérik ? Si sé sa, di mal di nou plito!

 

Kidonk sé gran péyi Lérop tala, mété  yo a twa , yo lévé ladjè kont Powtigal èk Lespagn . Yo oblijé sé ti tchatcha tala, séparé tou sa yo ganyen ek yo kriyé sa “ Le nouvo mond..”.

 

An  péyi la Fwans, a fos lonviyé lé zot, ek katjilé ,yo pati anlè lanmè,  chaché pwofi anlè  lézil Nouvo-Mond

 

 

 

 

 

A foss shaché, yo fini pa dékouvè dot  koté.  Anlè an banzil  téni tou sa lé péyi douvan té trouvé :  plant, pié bwa , dé bagay  yo paté konnêt e menm yo pa téké imaginé. Yo  dékouvè plan kafé, plan Kako, yo monté toujou yo jis trouvé lô .

A moman tala , yo santi , yo trouvé richess ki pé ba yo lonnè  ek pouwa.

 

An gran mèt légliz, yonn, yo téka kriyé Richèlieu, di :

 

_ Fok no fè an lindistri suk ! Plantasyon èk kilti ki ké mennen richès. Pou sa, fok  ni moun ka twavay anlè sé zil-a 

 

Yo koumansé vréyé tout vakabon, vole  kit é lajol bay o an travay pou yo fè - Sé pou sa jis jôdi, ni bétché an péyi nous an – Bréffon !

 Jan gajé fwansé  ki téja rivé lé zantiy  pa prèmiyé bato , téja konnêt péyi soley nou-an , yo  té  sav, blan kon yo menm , pa téké sa sipoté nenpot ki twavay rèd. Soley-la  pa ka joué! 

 

Lafièv ek maladi lévé anba zèl jilé lézom .Yo téké mô la menm ! Yo jis rigwété sé espanyol-la,  té tchoué  tout sé zendien kité la avan,  è ki té konnêt péyi-a !

 

Yo rété katchilé. Sé gran mêt-la, sonjé adan lé kwazad a chival yo té fè , yo té rivé   péyi Nwè -Lafrik. Yo di sépa bô sé péyi nèg la, nou pé trouvé an fos pou sa nou lé fè

 

Kom difèt , lé nèvigatè vini , épi bel parol yo,  yo rivé vèglé sé wa nèg la.  

 

Adan sé péyi moun Nwè, yo pa sési véritab projè sé méssié, Yo vini mandé Nèg an pal , y ba yo, y vréyé prop  moun kon yo menm  travay ba moun ki mandé lo lèd, Ni yonn dé ki fè sa san mové lide , mé  ni anpil malprop, ki san konsians ek san katchil , antripran fè konmès moun ek lé boug Lérop

 

 

 

 

 

Padan tout tan tala, magré tout richess aristokrat, an péyi Lafwans, pèp-la  téka pran bon fè anba pwofitasyon. Gwo propriétè wayalis.  Yo téni tout dwa.

Faminn lévé ek malkadi, téka fè gigiwi an péyi la . Lavi moun, té vini enposib  ! Lanné 1789 , moun kriyé anlè sa !

 

Nou nèg , sôti péyi Lafrik ,pou rivé lé zanti-y, , pa bâto.sé  anba joug lestravay nou téyé  pou pewmèt péyi Lérop fè kous bèl batô, fè kous richès èk puisans

Paw wapôt  sé Bato-a , ki téka soti lôt bô ,fini travèsé tout lanmè , ek  pawol sé navigatè-a , Lafrans té adan  an sel bat manman!

Yonn ,télé manjé lot ! Pèsonn pa  konnet respé, pou manman mouton, ki ka poté bab .Fok té tann sé bétché-a ,vréyé la bou pou vakabonaj-wi ,kika  pasé an gran péyi yo. Davrè ladjè  pété an tout lari Paris

 

Dapré sa nou tann – parol lé bat oki ka akosté pa senpiyè - Yo voté «Tiers Etat» : kivédi : lé gwo tjap ansanb ki télé sépawé richès péyi-a !

 

A moman tala , la grèv déklaré!

Anlè sézila, pa téni pasé lanmen non pli ,  Nèg koumansé  révolté, koupé têt, brilé ka’y.  Yo ka shapé anba bwa . Plantasyion ka pri difé , adan  bitasyon, sé domestik la ka pwasonnen mèt yo . yo ka di :

 _ Manmay pran kouraj , pa pran kouri!  Tou sa ké fini Lafwans an bétiz pèp la ka  révolté !Péyi-a  paré pou tounen tchou pou têt! Ayen ki malè ki ni. Mi a voila , yo koupé tèt wa Lafrans.

Nou ja sav, lanmizè , sé  ich nèg! Ki donk , nou pa bouzwen grangrek, pou konpwann adan ki migan profitasyon èk méchansté  lavi lotbô, ka woulé !

Pas, anlè latè,  tala, yo ka kriyé Matnik si ni an pèp ki sav lè sitiasyon an péyi déklawé kritik, sa vé di  : la pozisyon   entchenbab !

 

Sé  pou sa, nou enmen di,

Ventan douvan té pri, déyè pa té sav!

 

A suiv ! 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.