Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

FOK PA SÉRÉ LAVÉRITÉ

Térez Léotin
FOK PA SÉRÉ LAVÉRITÉ

   Ess nou sé an pep ki pa ni Listwè ? Piess listwè ? Ess nou sé an pep ki ka ba lafett chenn san nou ritjenn ayen ki pé ba Listwè, é nou ni yonn tou,  an sans, an chans ?  

   Mwa févriyé a la ka alé alé’y, nou pa menm pran an ti tan chonjé sa ki fett an févriyé 1900. Nou za téré lagrev févriyé 1900 an, ki té jwenn zorey Lénine. Mouvman ouvriyé tala té pèmett rivé asou an gran balan ki wouvè lapott ba mouvman sendikal Matinik tou, menm manniè sa ka touvé koy adan toutt péyi ki ni. Ka sanm nou sé an pep san mémwa. 

   É sé pa sa selman, adan menm balan an, nou za bliyé Chalvé  épi févriyé 1974, ki pa si lwen nou poutan, nou za bliyé 14 févriyé sof pou nou chonjé fok désann pòté lajan ba konmèsan, ba restoran, ba moun ka vann flè,  pou ba lékonlonmi an ti lavi pitett, toupadan sé nou menm ki  la ka kraché asou bagay ki fè listwè nou, jou tala. (Menm si yonndé radio, yonndé jounal militan selman, viré pasé bokantaj pawol épi moun ki té douvan-douvan adan goumen févriyé 74 la.)  

   Nou ka fété lasen Valanten aléviré, étila nou ka fè bon labonm. Talè nou ké bliyé Latousen tou, é toutt jonmou nou jwenn nou ké ay plen yo bouji pou nou vréyé Alowin monté-douvan, kon adan toutt dott péyi. Bouji an senmitjè ? Koté sa ? « C’est d’une autre époque, ma chère  amie ! » 

   Sa nou mantjé pou nou fè kon lézott ? Sé bagay tala yo la ka fè pep la konprann. Montré’y mouvman ki ka fett toupatou sé sa ki pou ni pòtalans, san pran an tan ba’y wè sa ki ta’y bon tou. 

   Yo pa ka ban nou chonjé Listwè nou, fok nou désérébré.  Lavi sosial péyi nou, ka sanm I pa zafè jounaliss nou, sa pa zafè ni radio, ni télé ofisiel bòkay nou, ki la pou fè nou chonjé, fok jistiman chonjé pòté lajan ba konmèsan pou nou toutt fété lasen Valanten kon « nòmalman » i an dwa fett.  

   Konbien radio, konbien télé ki chonjé fè nou chonjé Listwè nou ? Pa djè ni ! É padan mwa tala i ni doukwé ! Ka sanm fok pa nou ni mémwa, fok pa nou rété nou-menm épi « prézans lan » ki ka fè nou, é ki ka fè nou yé sa nou yé.

   Nou pa ni lizin ka pwodui é ka pijé grenn neg ankò, men nou ni gran sant konmèsial ka sisé, ka varé lajan nou, sou pa sou. Nou pa ni mémwa pou chonjé gran séraj lagrev 1900 an, ni ta 14 févriyé 1974 la nonpli,  éti kondision travay sé zouvriyé a pa té swa, men nou toutt sav té ni an 14 juiyé ki fett. 

   Sé pa pou otan man ka di pa fété lasen Valanten, man pa jenmen palé konsa, fok pa fèmen zié asou sa ki pa ta nou, men fok pa séré lavérité nonpli. Jòdi si anlo moun ka chonjé Kléman, asiré sé non sé boutey la ki an kabech yo, listwè bitasion an, sé anlott afè. 

   (Sa vré tou ki wonm lan sé lékonlonmi péyi a !)

   Térèz LÉOTIN

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.