Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Es kréyol pé mennen'w Siyanspo* ?

Es kréyol pé mennen'w Siyanspo* ?

Nou za tann  dé serten analizè di kon sa kréyol sé bagay ki pou rété an plas-li, é pou yo, plas kréyol la sé adan jouwé nan bouch vié neg nan gran chimen, bò pies- kann ek chan bannann. Men jenmen  o gran jenmen, i pa té pou pran chimen lékol. Pou sé analizè-tala, asiré ou pa bouzwen aprann kréyol pou konnet li, piss ou za ka palé'y, adan lari, bò kay manman'w.

Tan-tala poko bat dèyè.

 Nou té ké lé mandé sé  konnésè-tala, ban nou tibren lesplikasion, pas pi nou fè tet-nou maché, mwens nou ka konprann. Sé an bagay ki fò pasé lantannman, fo kwè.

 Poutji ti Fransé a ka alé lékol aprann fransé,  alos ki i za ka palé'y lakay manman'y ? Pa di nou sé pas fransé difisil pasé kréyol ? Pas nou kay lé sav poutji ti Anglé-a, ti Italien-an, ti Panyol-a, é tout dot gran pep latè ka blijé yich-yo désann lékol aprann lang-yo ? Dapré  nou, yo za ka palé'y bò kay yo tou ? Es sé pas tout sé lang-tala difisil pasé kréyol la ki té ké an lang ou pa bouzwen aprann, pis i  té ké fasil pasé tout dott lang Latè ka pòtè, kidonk  ou za konnet tou sa ki adan'y. Sa kréyol mantjé pou i  pé fè potokòl kon tout dott lang ? Kon Man Bébel-Gisler  té enmen di, sé pitet pas "nou pa moun, alosslang nou an pa lang."

 

Pou nou pé mò mwen kouyon, nou té ké lé an analizè vini ban nou lesplikasion an, poutoulbon.

 

Érezdibonnè, menm si sé an ras ki vivan toujou, ou sé di disparet koumansé pran ras sé analizè nou an, ki ka asiré é ki asiré  ki ti Matinitjé pa bouzwen konnet sa ki ta yo.

 Si nou ka pran tan palé di sé moun-tala, sé pas ki jòdi-jou, an ti zélev Dominant Marigo, yo ka kriyé Steeven P. ki té ka aprann adan seksion kréyol, fini trapé lapot wouvè pou rantré Sianspo. I fè lékol li Lisé polivalan Nò-Atlantik Sent Mari, ek lè i rivé lanné terminal la, pofésè filo a, ki konprann kisa kréyol pé permet sé tianmay la genyen an plis adan konnésans-yo, di yo kon sa fok pran lòpsion-an, ki fè  Steeven ki té enmen sa menm, pran lòpsion an.

 Prèmié trimes i trapé 15.5, i pran 18.33 twazienm trimes. I rivé ni 18, jou bak kréyol la. I fè tout lékol-li san tren, san dézod. Rankont paran pofésè, yo pa janmen póté manman'y  pies plent,. Lanné terminal, i trapé  konpliman ek félisitasion, ek jòdi-jou, mi li ka rantré Siyanspo* Pari.

 

Tala fok tout lé analizè sav li.

 

Sé épi anpil plézi nou ka vini di'y tout anlo woulo-bravo .

 Nou kontan sav  i ka pòté lang kréyol la  adan tjè'y, é ki lang tala rédè'y asou chimen an ki kay mennen'y jwenn gran gran lékol. Nou kontan ba'y, menm. É nou té ké lé wè'y trapé tout chans-li adan gran konba a i kay pran la-a. Nou za ka di'y kon sa, maré ren'y fò, konté asou pwa kò'y, kon nou tout ki sa rikonnet valè mes-nou, potalans kilti-nou, kon nou sa fè'y pou genyen.

 Tjenbé red Steeven pou kontinié montré, ki menm manniè lang fransé a pa ka rann moun kouyon,  kréyol la non pli pa jenmen rann pèsonn sot, dépi yo ka respekté lé dé lang-lan, é dépi yo ka ba'w chans viv épi yo kon dé bon zanmi, dé bon zouti ki pé permet ou grandi lespri'w. Pas sé selman lè yo ka fèmen zié, konsidiré kréyol la pa adan lonliwonnaj pies tianmay, Matinik,  sé a lè-tala  yo ka blotjé tianmay la asou kò'y.

Nou ka viré di Steeven tjenbé, pa jenmen moli, menm si sa ké red.

 

Sé entjivotjè a, kréyol pé mennen'w Siyanspo*, wi. Ay mandé Steeven sa, non !

 

Térèz Léotin

* Siyanspo = an fransé Sciences Po.

** entjivotjè = provocateur.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages