Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Daniel Dobat (Mandibèlè) ka soutienn Montray Kréyol

Palantjay ba Montray Kréyol - Mandibèlè
Daniel Dobat (Mandibèlè) ka soutienn Montray Kréyol

Katoz lanné Montray Kréyol

Katoz lanné pou chaché-gadé wè épi zié Matinik é Karayib lavi anlè Latè adan sa tout kilti ni ka sanm men soutou la oti i diféran pas sé épi tout yich-li lavi lévé pou pòté ek rapòté.

Si Matinik sé an ti grenn lapousiè asou kat latè, sé pa miyet-moso moun ni dimi moun ki adan. Men moun épi tou sa yo pé ni ki bon osinon (oben) mové. Kisa ki mové é kisa ki bel ? dèyè keksion-tala, ni dot : sa ki démokrasi é sa ki Dwa moun Anlè Latè ?   

Man ka apiyé asou an ti pawol gran powet kréyol Jilbè Grasian (Gilbert Gratiant) ka kité fasil ka alé men, i ni anpil nannan adan’y : sa ki bel ba an moun pé toutafetman led ba an lot. An manniè pou di, sé pou sa fok kouté é li pou katjilé ek dékatiyé (analizé) pou chaché konprann sa ka pasé menm lè sa pé jennen an krey (katégori) moun dépi sé pa pawol manti-mantè ka lévé gawoulé (révolte) initilman davrè lè sé kon sa, oblijéman nov (information) ka tijé pa doubout anlè ayen ki vré. 

An fwa pokosion-tala bien kanpé (doubout) tout pawol bon pou di, tout lekti bon pou fè. Ek Léta fransé pa andwa bliyé an ti pawol oti i ka apiyé anpil adan sa i ka fè : tout moun kant-é-kant pas yo moun, sé pou sa yo ni menm dwa. Nou ni lidé délè, lè nou ka gadé sa lajistis ka fè, nou pé natirelman mandé : es sé pa tout moun pou ni menm dwa i ka di ek lanvi pa wè sa ki lenjistis ka fè nou tann é konprann okontrè ; tout moun ni menm dwa. Bien délè dwa pou moun ni pa ka la men pann nan lespri kon an léko ki pa ka palé-répété jis.

Nou pé pa péla asou larel Montray Kréyol pran pou pèmet plis moun dékouvè lang ek kilti kréyol Matinik ek nan Karayib-la. Dépi Libréri Aleksann mawot (mò), sel koté ou pé touvé nov (enfòmasion) Matinik épi souvannfwa an gran travay lasians dèyè’y, sé Montray Kréyol ka ripran travay-tala laji asou lanviwonnay, jéwoggrafi, listwè, ékonomi… kisasayésa ankò.

Sé pou sa fok palantjé Montray Kréyol ek kriyé-djélé- anmré ; Viv Montray Kréyol ! I ni dwa viv.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.