Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Bonswè manmay-la anlè la Tè-a.

Léandre LITAMPHA
Bonswè manmay-la anlè la Tè-a.

Man sé Bondié, « le Dieu de l’Univers ». Lespri mwen anlè la Tè é adidan lézonm tou.

Man ka fè la Tè palé ba zot.

Zot anlè do mwen, man ka sipoté zot dépi zot rivé anlè do mwen i ni 200 000 an. Zot ka piétiné mwen, man anmen zot kan menm. Zot ka bwè manjé tout sa man ka ba zot.

Zot ka fouyé tout bouden mwen pou zot fè tout kalté bagay, Zot ka pran tè pou kolonizé épi esplwaté lézot an gou ko zot ; zafè tjou lé piti ki pa sa li épi matjé... Man prété zot lespri mwen. Zot ka imajiné é enventé sa zot lé. zot ka kominitjé tou patou épi moun zot lé, ka bay épi pran nouvel, bon ko mové, surtou sa ki pa bon. Zot ka fè komès mondializasyon. Zot ka voyajé tou patou, pa bato, avion, épi loto, etc ; zot ka jis monté an sièl ay wè sa ki ka pasé anlè la line é dot planèt anko, zot jis lé ay promlen anlè galaksi ; zot ka gadé andidan luniver é zot lé alé ponpom la tou. Zot ka oblyé kè zot sé pasajé mwen, ta mwen jiskont,  é kè man za ka ponpom zot an sièl-a –zot pas sav sa-. Annou viré dèyè : avan zot té anlè do chouval ka alé épi goumen tou patou ; sa fini. Chouval  ki rété sé pou fè kous kouri épi joué pou lajan. Atjolman zot ka pwazonnen tè-a pou zot fè manjé, lanmè-a, dlo dous-la man ka ba zot-la, l'air-la pou zot respiré-a, tout bagay pou fè zot viv bien. I ni maladi, man aprann zot djéri sa ki malad. Man ni volkan, tranblann tè, siklone pou fè zot sav kè man vivan (sé Bondié ki mété mwen kon sa dépi nanni nannan, avan zot rivé é jis atjolman) é man ka éparnyé zot par pitié. Lè man ka di « man », sé an akow épi Mèt mwen, Mèt zot tou, Bondié.  Zot ka izé mwen an fen a mizi pou fè lajan, zot pa lé kité ayen ba jénérasyon dèyè… Zot ka menm enventé mikrob épi virus pou zot tjwé ko zot, pou zot tjwé moun zot lé tjwé. Man las épi zot. Mé sé pa mwen zot kay réisi tjwé, paskè menm si zot pa la anko, man kay kontinié tounen alantou solèy pandan sièk épi siek é man kay pé fè dot la vi apwé zot.

Mwen menm, Bondié ki tou patou, lè man fè zot, man téja sav sa zot té kay fè épi trézor man mété ba zot isi-a. Sé jou tala yo ka di kè profèt téja di sa, mé sé mwen ki fè sé profèt-la tou. Si yo di, sé mwen ki fè yo di. Fok zot sav li. Fè antansyon, pran gad, zot tout la !

 

Man poko ka tjwé zot, mé an atandan zot ka jwé épi viris danjwé pou tjwé ko zot. Zot ka alé tro lwen. Man ni bizwen an ti ripo anba zot. Man kwè kè zot kay koumansé konprwann kè man ni bizwen an ti vakans tou. Zot sa fè bonm, mé sé ti virus–la zot pa ka wè-a, kè zot ka fè-a tou,  kay fè zot réfélichi épi rété tranjtil tibren. Anni gadé zot touvé le moyen de kalmé ko zot séjou tala. Pa ni bato, pa ni loto, pa ni avion sé jou tala, pa ni plas lopital, pa ni asé doktè épi enfirmié. Pa ni défilé jilé jone épi syndicalis, yo moli an may. Tout Chef péyi, Prézidan, Minis, Elus, tout moun ka palé, ka bay konsey…Tout jandam déwo kon zagrien ka atann…, ka chèché lajan. Man kontan. Mwezn la Tè, man ka rifè ko mwen tibren, dlo-a ka rifè ko’i, lanmè-a ka rifè ko’i, l’air-la ka rifè ko’i, sé plant-la ka rifè ko yo. An ti vakans kon sa chak lanné té kay bon.

Moi la Terre, à consommer avec modération !

Ansanm, ansanm. Sé yonn a lot, yonn épi lot.

Apré sa, fè antansyon, pran gad, zot tout la !

Léis, dapré sa man ka wè, réfléchi épi konprann kon man pé.

Tout moun pé fè kon mwen épi matjé pou échanjé.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages