Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Bazil é Koupè-bwa la

Hector POULLET
Bazil é Koupè-bwa la

« I mandé Bazil vini, i té simétan mò.

Lanmò, tan pou batzyé, rivé an sis-kat-dé :

mi mwen, sé mwen i Bazil, ka ou té ka mandé ?

ou kriyé-mwen, an présé, di-mwen ka pou mwen fè ! »

 

  • Awa, a pa ayen monchè, tanprisouplè

Es ou pa té ké pé rédé-mwen wouchayé ? »

 

                               ( Zayann, PLBéditions : La mort et le Bûcheron)

 

Misyé Bazil pété on kokokri

i té kòlè bon kòlè-la :

  • Kilès ! Rédé-w wouchayé kisa ?  Paké bwa-lasa ?

Mé tèt a-w ka sanm sa i ja foukan timonfi !

Ou konpwanndi moun ka fè jé

èvè tan-mwen !

Annou arèsté èvè sa

an présé :

Annou alé !

 

  • Annou alé ola ?

 Misyé Bazil !

An gras an ka mandé-w

ban-mwen yonndé jou ankò

pou an ni tan di fanmi an-mwen adyé !

 

  • Ba-w tan di fanmi a-w adyé?

Sòti a-w té ka di t’alè-la

ou té boufi èvè-yo

épi èvè tout larèstan lavi osi dapwé-mwen !

Alos vini-w !

An présé, an ni dòt moun

pou mwen ay èché !

Konmdifèt Bazil anni kyenbé nòstwòm pa on pyé

E mi  i ka halé-y, ka trenné-y. ka chayé-alé.

  • Lagyé-mwen Misyé-la !

Lagyé-mwen an di-w !

Ban-mwen tan fè on ti priyédyé !

Mé Bazil pa ka tann mach :

  • Ki zafè priyédyé ésa ?

ou pa janmé té moun i  té ni labitid

fè pon kalité lapriyè !

Sé alè ou vlé an ba-w on tan

pou mandé bondyé a-w padon !

Awa ! Vini-w !

E davwa Monkonpè Koupè-bwa té ka ba-Lanmò

onlo koulpyé

dapré-y pou i té rivé fè lanmò lagyé-y

Bazil anni ba misyé on sakré koulpwen dèyè tèt

nòstròm mò fwèt !

E Bazil chayé-y alé

I menné-y monté

an Galilé.

 

Sé dépisa zòt ké tann moun ka di :

  • Pisimyé vwè mizè, pa mò !
  • Tout bobo tini longan : anni lanmò pa ni rimèd.

 

Vokabilè : mo pou zòt konnèt plibyen.

Bon kòlè : kòlè pou bon menm. Kòlè yo ka kriyé kòlè.

Eché : yo ka di osi « aché, chèché, chaché » silon moun.

Kokokri : on hélé-anmwé, kriyé fò.

Konmdifèt : kon sa pou fèt.

Konpwanndi : kwè, ni moun ka di mèyèkwèdi ;

Tann mach : pa tann mach sé pa vlé pwan pon kalité aranjman.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages