Si mwa, jou pou jou, apré lanmò’y, Kolej Joseph Lagrosillère batizé an sal « Jean Bernabé ».
Sa fet asou lidé épi gras a travay Man Josette Massolin, pwofésè kréyol an kolej la dépi tibren lanné.
Oparmi envité pou batenm lan, té ni Térèz Léotin, matjez, ansien direktis lékol, épi Jòjanri Léotin, ansien pwofésè filozofi, prézidan KM2 (krey matjè kréyol Matnik) : kidonk 2 moun ki bat épi débat pou kréyol la dépi nanni-nannan.
Douvan oliwon an santenn zélev, Térez Léotin montré kouman sosiété nou an fè pwogré, dépi an tan met lékol té ka ba moun « jèton » épi pinisman lè yo té ka palé kréyol an lékol la . I di tousa nou dwé Jean Bernabé pou nou rivé la nou yé a, jodijou. I monté kouman étidié kréyol pé wouvè lespri nou, pa fèmen’y asou selman sa ki ta nou, magré sa yo ka di (san sav !).
An menm sans lan, Jòjanri Léotin palé di tout travay Bernabé a :
~ an gramè an 3 liv, chak ka fè oliwon 1000 paj,an travay ki pran’y dizan : « Fondal Natal » ; an wouchach asou òtograf, pou touvé an sistem pou tout moun sa li épi ékri kréyol la an manniè obidjoul.
~ pliziè diplonm : DULCC (Diplôme universitaire de langue et culture créoles, 1982) , Lisans, Doktora, CAPES.
~ an krey pou fè wouchach asou kréyol Gwadloup, La Giyàn épi Matnik : GEREC (Groupe d’études et de recherches en espace créolophone), ki vini CRILLASH (Centre de recherches interdisciplinaires en Lettres, Langues, Arts et Sciences humaines). Pliziè piblikasion té lianné épi travay la : Espace créole, Mofwaz…
Pou fini, i di kouman travay jounal kréyol Grif an tè a (1977/1982) té ka rijwenn travay Bernabé a Linivèsité. Yo ba popilasion an plis konfians an koy menm, montré valè lanng nou, riches listwa nou, kapasité ki lakay nou. Pa pou fè fal épi rété fèmen asou kònou, men pou wouvè asou ta lot la, san kraché asou sa ki ta nou. Sé té larel Jean Bernabé.
Adan batenm lan, té ni tou Étienne Jean-Baptiste (etnomizikolog, lotè Matrice bèlè ), épi Manuella Antoine, pwofésè l’ ESPÉ (Ecole Supérieure du Professorat et de l’Éducation). Lantou yo té ni : jénes Sent-Mari é li Nò.
Sent-Mari : lapatri Kontè, ek mapipi bèlè a, péyi gran fanmi kon Casérus, Grivallier, Rastocle, Maholany, Rangon, Boniface, Défrel…aèk anlo dot ankò….. Sé vréman an koté konsa, étila ou ka jwenn rasin matjoukann Matnik, pou té koumansé krey manifestasion ka gloriyé an Gran Neg kon Jean Bernabé.
Georges-Henri LÉOTIN.