Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Bal fini…vyolon an sak !

Hector POULLET
Bal fini…vyolon an sak !

Tou lésèz ( ceux/ those who)  i vlé dansé épi ri, dansé dansé a-yo, ri ri a-yo, mé pa oubliyé  «  Ri diri ou ka pléré lanti ! », kivédi sa pé yo pa sav yo ka « ri k’on kavolen pri an bwa pouri ! ». Kijan sa zòt pa konnèt « kavolen » ? On ti solda i ka volé zékal a bougo pou i rantré adan, yo ka kriyé-y osi « souda » oswa « solda » (pagure / hermit crab). Kijansa ? Zò méyè pa konnèt ti chanté-la :

  •  « Bougo mandé souda kal a-li ?
  • An pasé bòdlanmè-la

an touvé on kal an rantré adan !”

  ki kal , ki kal , ki kal ?

 Bougo ka mand’an la ?

 

Eben, mi nou trapé on jenn boug ka rantré adan bèlzékal a Prézidan Larépibik-Lafwans ! Penga a pa bay lèspwa a malpapay. Penga zékal-lasa pa vini onjan two jistikont ba-y. Siwvwè sa rivé pouvré, toutmoun ké anni tonbé asi monkonpè k’on mas asi fèblan a mason, ki p’asi adwèt, ki p’asi agòch, ki pa douvan, ki pa dèyè, é menm pa anho é  pa anba, jis an mitan, ké fo i penga !

Annisòf ( sauf / except)  si mondyalizasyon arèsté fè kouskouri é pwan tan fè on lanbéli pou ba-y on favè.

Mé noumenm an-nou, nou adan sé dènyé koloni Lafwans-la, nou osi ké fo-nou penga, davwa sa pé nòstròm fè nou pété zékla-ri mé sé ké « ri k’on kavolen lè i  pri an mitan bwa pouri ».

Si zòt pa ka konpwann pawòl an parabòl lasa sa pé sé poudavwa zòt pòkò janmé suiv kijan kavolen ka viv. Lèwvwè karenm ka bat, lè lapli pa ka tonbé, lè zèb brilé, lè tout fèy sèk ; solèy ka kongné tòbòk asi tèt a tousa ka viv asi latè, alòkifè kavolen kay séré kò a-y pou i dòmi adan on pyébwa pouri ola i pa ka pwan koul chalè a karenm-la. Mé lè prèmyé lapli livènaj viré, kavolen vlé sòti an bwa pouri-la pou i ay manjé, mé plis i chèché sòti, plis i ka rété pri, menmjan èvè on wou a loto lè i pri an labou ka patiné. Kifèwvwè si ou pwan tan kouté ou ka tann misyé Kavolen ka ri krakrakra ! Mé a pa davwa Kavolen kontan i ka ri, sé on vyé jan kalité ri i ka ri la. An fwansé-fwansé yo ka kriyé sa « rire jaune », lè sé Anglé ka di « to have a forced laugh”.

Kantapou madanm-la yo ka di i té ké vlé tini anni blan-zagono( pure-laine) an péyi-Lafwans, yo sèvi èvè sa pou fè moun pè, onlo moun ay voté « ka ou vlé fè !», mé tout sé moun-lasa aprésa ké vlé fè sav yo pa té plis pou lafyèv ki pou frison, pa plis pou lakranp ki pou langoudi, é yo ké prézanté fakti a-yo. Prézidan Souda  a-yo la kay ni pou péyé sa chè, ké fo i maré ren a-y rèd ! E noumenm an-nou menmjan-la davwa ayen pé ké pasé zéwo fòt.

Nou ka vwè-y, sa pé ké fasil ba ponmoun, ni pou moun ka kwèdi yo onjan pa anlè, ni pou moun  yo ja pa andousou yo poko sav. Sé ké, « doubout pikèt, si ou pwan-mwen ou pwan van ! », sé ké chakmoun, chakmoun, chak bèt a fé kléré pou nanm a-y é chak bougo halé zékal a-y. A pa èvè filozofi bougo-lasa nou ké rivé vwè douvan-nou. Sa pé ankò si nou té ka rivé fè on « gran koudmen » Gwadloup-Matinik-Giyàn on gawoulé pou bon.  Ay sav ! Ki lanné yo kriyé lanné kannèl ? 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.