Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

An tanm fanm kréyol té ka féré chivé-yo

An tanm fanm kréyol té ka féré chivé-yo

   Pa ni sitelman lontan, lè ou té ka fè tan antré adan an kay lé sanmdi bomaten, ou té ka santi an lòdè ki dwol, an kalté lodè brilé : sé té fanm ki té ka féré chivé-yo kisiswa pou ay dansé jou sanmdi oswè-a kisiswa pou ay lanmes jou landimen dimanch lan. Oben pou yo té paret bel. An tan-tala, Neg té rayi chivé grennen davwè dépi an tan ladjoukann, Bétjé té ka tiré méprizasion ba koulè lapo-yo ek sikti chivé-yo. Adan kréyol-la dayè té ni an patjé esprésion pou palé di chivé grennen : "chivé grenn kaka mouton", "ti zéwo", "tet sek", "chivé red" kisasayésa...

   Sé kon sa yo koumansé fè vini fè pou chivé, fè ki yo té ka chofé asou mòso chabon bwa pou sa ki té madjendjen ek asou tjuiziniè a gaz pou sa ki té ti-tjap. Sé té an bagay ki té nwè, lou, épi pliziè dan kontel an peny, ki fanm té ka pasé nan chivé-yo lè zot wè i té vini wouj anba chalè chabon-an oben ta tjuiziniè-a. Sa té danjéré toubannman davwè si fanm-lan pa té ni anpil chivé, i té ka riské brilé lapo zékal-tet li, bagay ki té ka fet pi souvan ki rarman ek ki té ka kité vié mak ki led. Men, menm lè zot wè fanm-lan té ni bon enpé chivé, i té ka brilé an pati adan yo ek sa té ka difizé an lodè ki pa té agréyab pies. An plis, féré chivé kon sa, si i té ka ba sé fanm-lan chivé-luil pou twa-kat jou, délè yon simenn, falé té viré koumansé apré. Sé té an kalté sijésion toubannman sé fanm-la té ka sibi davwè si yo té lé plè nonm, yo pa té pé gadé chivé-grennen anlè tet-yo.
   Jenn tifi pa té enmen zafè féraj-tala pies ek lè manman-yo oben gran sè-yo té ka kriyé yo pou sa otjipé di chivé-yo, yo té ka koumansé chigné oben délè fè bon sik, bagay ki pa té ka opozé opérasion-an fet. Kidonk ou té ni an majorité fanm kréyol ki té ka féré chivé-yo dépi yo té pwan yuit-dis lanné pou jik yo té rivé a 60 lanné. Tout lavi-yo yo té ka fè sa omwens yon fwa pa simenn ! Rézilta-a sé ki chivé-yo té ka bimen, té ka kasé ek apré yonn-dé lanné, yo té ka sanm dé moun ki té ni an parapli ki ouvè anlè tet-yo.
   Jòdi-jou, disparet pwan sé kalté model fè moudong tala ek sé an zouti ki pli dous sé kwafez-la ni. Men lespri-a pa mofwazé : kisiswa zouti-a ou ka sèvi a, sé chivé grennen an ou pa enmen. Sa vré ni an mouvman fanm, soutou adan péyi anglopal, ki paret, mouvan "nappy" a, an mo ki lé di "grennen" an lang anglé a, men lè ou ka gadé fanm nègres ki séleb, chivé-yo féré toujou : Michelle OBAMA, BEYONCE, RIHANNA, fanm politik Matinik ek Gwadloup, chantez, matjez kisasayésa...
   Plodari sé fanm-tala sé ki jòdi-jou, féré chivé pa lé di oblijéman ki ou aliéné, ki sé chivé Blan oben Chinwa ou lé ni. Féré chivé, ba yo, sé kontel Blan ki kay pasé an jounen asou an plaj pou bwonzé ek trapé an koulè lapo ka sanm kakodou Sa pa lé di ki sé Blan-tala anvi vini Neg oben Arab. Kivédi féré chivé oben bwonzé, sé an chwa estétik ki dayè pa définitif pis apré an moman, chivé-a ka viré vini grennen oben lapo-a ka viré vini blenm. 
   Kisiswa lesplik-la, sel bagay ki bon adan sa, sé ki sé gwo fè moudong lan (kon nou ka wè asou sé foto-a ki ka ilistré artik-la), pies fanm pa ka sèvi sa ankò...
 
Vokabilè :

Anglopal : anglophone. 
Bimen : abimer.
Chigné : pleurnicher.
Chivé-luil : cheveux lisses.
Davwè : parce que.
Féraj : défrisage.
Féré : défriser. 
Kakodou : chocolat.
Kisiswa : quelque soit.
Ladjoukann : esclavage.
Lesplik : explication.
Madjendjen : prolétaire.
Matjez : écrivaine.
Mofwazé : changer, métamorphoser.
Moudong : barbare.
Oblijéman : obligatoirement.
Opozé : empêcher.
Plodari : discours.
Sijésion : obnubilation.
Sikti : structure.
Ti-tjap : petit bourgeois.
Zékal-tet : crâne.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.