Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

An bel fanm sé kisa ?

Hughes BARTHELERY
An bel fanm sé kisa ?

         Lè man koumansé travay, dan lé lanné 1960, pa té ni anpil loto ka woulé anvil. Moun komin té ka débatjé abò taksi- péyi dépi sizè d'maten, jik dézè laprémidi, yo té ka mété lavi an lari Fodfwans. Laprémidi, lè tout taksi-péyi kité karénaj pou viré mennen tout sé moun komin lan lakay yo, sé konsi Fodfwans té ka vidé. A moman taa timanmay té ka sòti balon, té ka sòti agat, té ka sòti békann, ek yo té ka jwé an lari san pies krentitid. Débarasé épi tout sé jan komin lan, sé moun anvil la ki pa té ni latélé pou ritjenn yo bòkay, té ka sòti anmizi-anmizi pou alé ponmlen Lasavann.

        

         Si mitan anvil té vid, Lasavann té plen. Tousa ki té kité travay a sentjè laprémidi té ka pasé Lasavann avan yo rantré lakay yo. Sèten nonm, té ka pasé kouté milan politik koté lé « sénatè », boug ki té ni an ban résèvé pou bokantaj politik yo. Dot té ka alé « au Cercle » Karénaj pou bwè, pou jwé kat, pou jwé biya, oben pran lablag toubannman. Kantapou sé fanm lan yo té ka vini pa krey, ponmlen, pran van, pran milan, fè an ti koulé si yo jwenn, oben sòti yich yo. Anfen té ni jennjan sélibatè kon nou ki pa té ni ayen pou fè. Nou té ka sanblé Lasavann tou, apré travay. Nou té enmen vini touléjou  asiz asou téras, ou pito asou twotwa douvan « l'Hotel Gallia»,  « La Rotonde » oben « l'Impératrice », pou pran an tifé, an ti ji, manjé an ti zé-di, diskité foutbol, diskité loto, men soutou gadé fanm pasé.

 

         Nou pa té ni pies madanm ka atann nou, é nou té pé rété la jik dizè d'swè , pou  bladjé, pou milanné asou tout moun ka pasé. Pannan nou ka palé foutbol, travay, politik oben tout kalté, pli gran plézi nou sé té voyé an ti kamo asou chak fanm té ka pasé, swa pou di sa ki bel anlè'y, swa pou di sa ki pa té bon pies, té toujou ni kéchoy pou di. 

 

         Nou té tonbé dakò pou di té ni twa bagay fok an fanm ni, pou di i bel. Pou koumansé fok i té ni an bel pè janm, sé sa ki pli potalan, é pou wè si an fanm ni bel janm, fok ou wè'y maché douvan'w, wè manniè i ka bwarné ( balansé), sé selman apré si'y an gou'w ou ka chèché wè'y an fas, épi lespwa ou pé ké tonbé asou an mas lanmò plat kon an tab grenndé. Déziem bagay la sé dé tété a, fok yo bien doubout ka pwenté anlè'w paré pou pran konba. Épi anfen twaziem la, sé pasaj klouté a, an bel ti bouch, ni two gwo, ni two fin, ki pa ka sanm an tjou poul, an bouch bien désiné ka fè'w flichonnen. Sé asou sé twa bagay taa, nou té ka noté chak sé fanm lan.

 

          Erezdibonnè, yo pa té ka tann sa nou té ka di anlè yo a, men yo té ka santi kanmenm nou té ka palé di yo. Yo té sav zié nou té bratjé anlè yo, é sa té ka fè yo ped tout ganm yo menm. Yo pa té sav koté pou mété kò yo, koté pou mété pié yo, yo té ka chanjé manniè maché, té ka menm trilbiché délè, afos yo té ka gadé anlè, zié pèdi olwen konsi yo ka chèché an moun. Finalman lè yo té fini pasé, rivé adan lankonyi lari a,  sé a moman taa yo té ka tounen tet yo pou wè sa ki té sé moun lan ki té asiz asou téras la. Pou anmizé, nou té ka konté tan yo ké pran pou tounen tet yo :  « tet...1... 2... 3... 4... 5... tounen ! », tet té ka tounen an sel kou a 5.

 

         Lè mwa out la rivé, sé tout lanvil ki té ka vidé. Konjé an périod taa té résèvé selman pou papa yich ek manman yich. Nou pa té ni dwa pran konjé an mwa out la. Pwoblem nou sé ki an tan taa, vakans-lan sé Voklen i té yé. Tout moun té ka alé Voklen, sé la ki té ni lavi. Alò nou di, fok nou touvé an manniè pou nou alé Voklen tou,  apré travay, a sentjè laprémidi.

        

         Nou té za ka travay dépi yonn-dé lanné, men nou pies pòkò té ni loto, sof yonn anpami nou ki té fini grenyen an ti Renault 4 CV lokazion. Nou té senk jennjan, dé  Trézò, dé Préfekti, é yonn kontribision. Ti 4CV a pa té ni pies vit latéral ka désann, volé ovan douvan an selman ki té ka wouvè. Nou té ka toufé adan. An plis, i pa té ni klignotan, sé épi lanmen'y i té ka fè pasé pa ovan an, kanmarad la, té ka signalé i té ka tounen. Ki'y ka tounen agoch, ki'y ka tounen adwet i té ka mété menm manniè a lanmen'y pa ti tou ovan an. Poutan, i pa jenmen fè pies aksidan, yo té ka jouré'y selman. Érezman i té ni limiè, i té pé woulé lannuit. Sé konsa tout mwa out la, dépi sentjè rivé nou té ka chapé monté Voklen pou ridésann gwo lannuit. Sa rivé kanmenm, nou yonn-dé fwa rantré jiskont pou pran travay nou a sétè d'maten landimen. Nou té fatidjé men nou pies pa janmen mantjé an jou travay.

        

         Vakans lan té bel Voklen, yo sé di tout moun té ba yo randévou adan komin taa. Nou té ka ritouvé la, pres tout sé moun Fodfwans lan nou té ka wè Lasavann lan. Té ni mizik pres tout lannuit Lapwent Fola, té ni bal piblik asou teren basket la jik jou. Gwo lannuit moun té ka benyen lanmè, té menm ni fé-di-kan, pésonn pa té ka dòmi. Men sa nou té  pli kontan an sé té bon blaf pwéson fré a tout lè lannuit la. An bon blaf pwéson a sentjè d'maten épi bon pen cho, té ka fè nou ritouvé fos épi kouraj pou pasé an  bon jounen travay lè nou ridésann Fodfwans.

 

         Tjek tan apré chak moun grenyen loto'y, chak moun mayé, chak moun pati asou bò'y épi ti lavi libèten taa té fini.                       

 

         Jòdi, si tout ti létjip nou a té ka rivini jenn, fout nou té ké mélé ! Épi zafè fo chivé, fo sen, fo zong, fo ten, chiriji plastik pou chanjé tousa ki pa bon, tout sé fanm lan bel atjelman. Mi plézi gadé yo, épi ti chot yo, ti mini jip yo, ti pantalon fouré yo, ti jip flandjé yo, yo bel kon soley ka lévé asou lanmè, an dimanch bonmaten san lapli. Lè lé yonn-dé anpami nou ki la toujou jwenn, é ki nou ka gadé tousa, nou blijé mandé épi an ti rigré, es  nou pa rivé two bonnè asou latè Bondié a ? Men es si sé té jòdi, menm si nou pa fè sé madanm lan ayen, sé zié nou selman, nou té ka fè plézi, Linion dé Fanm pa té ké fè nou tann ek konprann ?  

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.