Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Aliwondaj liméwo 12 : On Paradi an mitan on Bwètazòdi

Hector POULLET
Aliwondaj liméwo 12 : On Paradi  an mitan  on Bwètazòdi

Asiré pa pétèt an ka rété adan on paradi. Anni gadévwè :

Lè bonmaten, lèwvwè an ka lévé an kabann an-mwen, koté sizè-d-maten, kouté : zòtolan é toutwèl ja ka bay-lavwa an zayann-la toutouwout ! toutouwout !

 Mé mi, gadé : foufou-falwòz é foufou-falvèr an dengon a flè wòz-kayenn (/kokliko) atoupannan sikriyé-kaj, pènwa, pyad, gwobèk é sisizèb ka fè kouskouri anba on pyé chapochinwa. Plizyè kalité orchidé ka fè matadò a-yo pou vwè si vonvon ka vini chatouyé anba jipon a-yo. On pyé simwa-simwa évè on pyé flérinowèl ka atann lanné-la vansé tibwen ankò, pou yo chanjé koulè, jodi-la yo toulédé abiyé an vèr, adan kèk tan simwa-la ké viré wouj kon piman, flérinowèl-la ké viré blan kon koton.

An bòdaj a gazon-la dotwa pyé zèbafè (/chadwon-béni) évè  manzè-mari (/ mari-wont) ka pwan blèz a-yo tout pòt gran wouvè, yonn doubout tèt-pikan, lòt-la èvè flérisman ponpon wòz a-y. Mouchamyèl pé vini fè granmadanm a-yo si yo vlé, yo ké touvé on bon dèkwa plen pannyé a-yo.

Adan on jaden fèyaj rimèd-razyé on pyé sitwonnèl pa vlé lésé pon plas pou on pyé gwoten (/gwomant) wouvè kò a-y. Tibwen pli lwen sé pyé vèltivè-la ka jwé menm jé-lasa èvè zèb charpantyé épi on pyé twa-tas.

Mé lévé zyé asi sé pyébwa-la : dé pyé kako ka pwofité tan lapli-livènaj lasa pou yo pwan on kanpo avan sé pakyé kabòs a-yo la konmansé gwosi. On pyé zaboka ni branch ka pliyé près a kasé tèlman i chajé èvè zabèlbòk. On pyé koko-ja ka atann onsèl biten, on moun vini déchajé-y tibwen pou soulajé-y, afòs sé grap koko a-y la lou. Anba pyé fouyapen-la, sé pyé karanbòl-la, sé pyé sirèl-la (/sirèt kochon), sé onsèl labou a fwitay  èvè yenyen, fwitaj i ja tonbé atè ponmoun pa kay menm pèdtan ranmasé.

On ti-van dous sòti p’asi lanmè-la ka souflé jistikont pou balansé branch a sé pyé kalbas-la ola bon détwa grap vanni ka pann. Ti-van lasa ka chayé on bon lòdè monben ka vaporé toupatou-alantou pou vayi jis andidan kaz-la.

Adan lajouné-la, si an vlé, an pé ay bengné, ay pwan on ben swa an lanmè asi plaj Grantans adan senk minit an rivé, swa adan rivyè Karbé adan basen dlo cho, oswa dlo fwèt, toupré kotésit.

Lè an ké sòti bengné, an ké pé lonji kò-la adan on hanmak anba galri-la pou fè on pijézyé.

 

Oswè-la, lè labadijou ké paré pou i kasé,  on niyaj gyenbo (/ roussette, chauve-souris frugivores) ké ka bay bal toutalantou on pyé koubari, yo ké k’alé-vini èvè pyé papay, kòwòsòl, oswa kaymit,  atoupannan souritchòd é kyenkyen ( /chauve-souris insectivores) ké ka kouri dèyè moustik, mangwen é tipapiyon-lannuit.

Konfèdmanti an ka woudi-zòt, an ka rété adan on paradi, zòt pé répété sa !

Mé ola bwètazòdi-la (/poubelle) yé ?

Atann, i pa lwen, i asi chimen-la, adan sé  kannivo-la, anba zèb giné-la é sé lyann-dous la, an kay montré-zòt bwètazòdi-la, an gwo é an détay dèmen sipétadyé. Kenbé lafanmi !  

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.