Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Aliwondaj 6 : Moustik-mangwen, Souritchòd, Foumi-mannyòk é Chivé-léta

Hector POULLET
Aliwondaj 6 : Moustik-mangwen, Souritchòd, Foumi-mannyòk é Chivé-léta
  • Mangwen é pòpòt a fouyapen.

 

Evè lapli livènaj, asiré sé moustik-mangwen-la kay pitité é, pou yo rivé  nouri zé a-yo, kay fo-yo ponpé san fré a moun oswa ta zannimo.

Sé èspiral-la, nou ka fè rantré (importer) pa tòn an péyi-la, pa sitèlman ka fè sé moustik-la pè, délè yo près mansousyé sa.

Atoupannan (tandi que) lafimé sé èspiral-la ka pwazonné poumon a moun ka èspiré-y.

Anni gadé jan goudwon ka dépozé toupatou ola moun ka brilé-yo.

Antan-lontan, lè nou pa té ka fè  tousa nou bizwen sòti lòtbò, moun té ni on rimèd pou fè moustik chanda : pòpòt a fouyapen !

Lè fouyapen kay pou pòté, sé flè-mal la sé sa nou ka kriyé an Gwadloup « pòpòt », Matinik « tòtòt », an lang fwansé « chaton ».

Sé anni ramasé-yo anba sé pyé fouyapen-la épi fè-yo séché byen sèk.

Lè yo sèk, èvè on flanm-difé, sé limé bout a yonn épi pann-li pa kòn-la adan on né-banbou é lésé-y brilé mizi-an-mizi konsidi sé èspiral-la pannan  apwochan 40 mn. I ka fè on ti-lafimé. Sé sa ka  fè si sé moustik-la pa ka rété alantou a-y, apwochan asi 5m réyon.

Kijan nou pé asiré sa nou ka di-zò la vré ? Nou fè on èspéryans : mété on pòt dlo pwòp, san kouvèti, adan réyon a lafimé-la é chak jou brilé 2 pòpòt, yonn bonmaten, yonn oswè. Fè sa pannan 8 jou san chanjé dlo-la adan pòt-la. Apré 8jou pa ni pon tivè-moustik (larve) adan pòt-dlo la. Aprésa  chanjé dlo-la, rété 8 jou pa ka brilé pòpòt é zòt ké vwè sé tivè-moustik la ka gwouyé adan dlo-la, kidonk  sé moustik-la vini ponn la davwa pa té tini lafimé a pòpòt-la.

 Eséyé gadévwè si sa vré.

Souritchòd (chauve-souris) épi farin grenn koubari

Tanven (il est vain de…) té ké vlé mandé lanmò pou sé souritchòd-la ! On pwotèjman entèwnasyonnal ka défann moun kyouyé-yo, kèlanswa déga yo pé rivé fè. Si sé souritchòd-la ka vayi anba tòl a kaz a zòt, si yo ka oposé-zòt dòmi lannuit, si zòt azmatik,  zòt pa andwa vlé sonjé siprimé-yo.  Mé gadévwè tou-la, la yo ka sòti, épi mété détwa grenn koubari èvè tout farin-la i alantou grenn-la, mété-yo adan tou-lasa, zòt ké vwè, souritchòd ké ay chèché onlòt koté pou yo rété !

  • Foumi-mannyòk é chivé-léta.

Toutmoun konnèt Foumi-mannyòk on ras-kalité gwo foumi ka vahi dépi kèk tan. Yo ka chayé toulongalé ki fèy, ki flè a tousa moun planté. Adan on batzyé yo ka plimé nenpòt pyébwa. Kifè moun boufi èvè-yo é pa ni mwayen rivé détui-yo. Sé foumi-la ka fè tras atoupannan yo ka lésé lodè a-yo pou sé la ka vini dèyè la suiv menm tras-la, é tousa yo koupé yo ka chayé-y an nich a-yo pou yo fè chanpiyon pousé. Sé sé chanpiyon-la i manjé ba-yo.

Toutmoun konnèt chivé-léta, sé sé bèl chivé-la yo ka vann pou moun ralonji chivé a-yo lè sé chivé-la grenné é kout kon rasin a zé. Lè moun byen sèvi èvè sé chivé-léta lasa, yo ka anni jété sa pou yo achté dòt. Kifè ou ka touvé onlo paké sé chivé-lasa tou mélé-mélanjé anbwouskayé, pou ayen, adan sé granbwèt-a-zòdi lakomin la (décharges municipales). Ay gadé, zòt ké vwè.

On grannonm di-mwen :

  • Ou ka pwan on paké sé vyé chivé léta-la, ou ka pozé-y asi chimen  a sé foumi-la òbò nich-la. Yonn adan sé foumi-la ka monté asi on chivé, on dézyèm ka suiv prèmyé-la, épi…yonn dèyè lòt konsa…On lè tout nich foumi-la adan sé chivé-la. Mé sé chivé-la mélé-mélanjé, sé foumi-la ka touvé-yo kon adan on labirent, yo ka touné fòl, tout nich-la adan sé chivé-la ka chèché ola pou yo sòti, yonn ka suiv lòt…. Chaklè yo ka santi on lòdè ola yo ja pasé sé chimen-lasa yo ka woupwan, jikatan yo ka dégrenné é yotout ka mò afòs yo las touné fòl !

Lafanmi, an pa kònnèt si sé on jé grannonm-la té ka fè èvè tèt an-mwen, mé an présé fè èspéryans-lasa . An ké di-zòt !

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.