Dépidé simenn Adjilbè, kon anlo moun, ka pran bon fè pas misié ni pié-cho. Pou sa ki pa sav, sa vé di i pa ka rété an plas, i toujou ni an koté ka alé.
Matinik nou enmen zagalé moun pou ba yo soudnon. Sé bien sa ki rivé Firmen an boug éti té kosto kon an lonbraj fisel. Yo té ka kriyé’y Finman. Adjilbè ki pa djè malpalan pies jik di mwen bouch-anba-bra:
— Man wè an madanm fè kon Finman, i té ka paré lapli dret anba an fil élektrik!
Si ni dé kandida épi étiket an parti, sa yo kriyé kandida tikté, ni anlo ki simié vini épi étiket détikté. Swadizan yo pa lé mennen bak épi pèsonn. Mé kom jounalis enmen ba moun an étiket kanmenm.
Lasimenn pasé pa koté Lasanblé nasional, lang kréyol-la trapé an mové kout woch. Yo voté an lwa vid kon an koko glouglou. Asou nef artik dé selman ki pasé.
Mwa févriyé sa an mwa éti anlo moun ka chonjé kannaval. Kontel sanmdi pasé pa koté Sent-Mari épi «La parade des Alizées» té ni gran vidé épi pliziè group péyi-a. Mé anlo moun ka chonjé zanset-yo an koumansman siek-la.
Chinwa Matinik éti nou ka kriyé yo tout chin, pa ka bliyé la yo sòti, menmsi ni lontan yo Matinik. Si ou fè malé di yonn i pa matinitjé, i pé menm jouréw é pa oblijé an chinwa mé épi an bel mo asou manmanw.
Lendi pasé Fodfrans sa té ka chofé toubannman douvan Palé Jistis. Té ni prosé set militan kont Klordékòn, yo opozé moun antré an tribinal-la. Boul moun militan-an pa valé sa. Anplis di sa, sé kolbògò-a koumansé simen lakrimojèn kon grenn diri. Militan ki pran sa an mitan fidji réponn choupouchou. Té ni an istasion lésans anfas, i sé pé menm pri difé.
Lanné-a chanjé, sé pou sa yonndé bagay mofwazé. SMIC-la wosé 15 éro, asiparé komkidirié lenpo-a pou bésé tou. Kom koton-tij ou pa ni dwa sèviy ankò, es gouvelman pa ka kasé bwa an zorey-li pou pa tann sa lé grévis- ka mandé?
Adjilbè aprann ki Evra an chef latjuizin «L’imprévu» pa té prévwa, mé Bazil pasé chayé’y pou mennen’y fè bel ti-pla anlè-a. Misié kouri pran an biyé vitman pou alé wè fanmiy-li an Frans. Lè misié tann di la CFTU épi Martinique Transport pa té ka rivé négosié, ni kondui menm bis-la. I di i ké alé pasé nwel an frédi-a pito.
Jédi pasé Anri désann anvil, mé i pa alé pabò Lamézon lé sendika. Sa ka fè si mwa misié antré laritret, é magré sé té an militan o konba, misié pa kontinié défilé épi sé kanmarad li-a. Lè misiè rivé Tèsenvil, i fè chimen kochi dot di chimen kòsiè, mé pèsonn pa sav la misié pasé.
Manmay pengad asou lawout pou nou pa ba Bazil an lanmen. I pa bizwen nou endé’y ralé moun anlè lawout. Ou sé di an prèmié simenn lavan-an, sel nouvel ou ka tann, sé aksidan loto.
nkolej Jacques Roumain pa koté Lariviè-Pilot sa ka fè an simenn zélev pa ni lékol pas personnel-la mobilizé. Kantapou pabò Dikos, sé personnel Lanméri-a ki débréyé. Asiparé komkidiré lapey mwa prochen pa oblijé pasé é yo entjet kon tatjet an finet nef. Yo mandé ladministrasion lesplikasion. Es sé pas éleksion mwa’d mas ka vini?
Toupatou alantou nou, ni anbians nwel-la ki ja bien la. I toujou ni réklam ka mandé nou achté an bagay nwel ek péyé’y lè pak rivé. Mé pou mété nou vréman ann anbians-la, Ravin Plat koumansé tounen atè Voklen épi sa i kriyé Karavàn Ravin Plat.