Lè ankazaj-la rivé, malè pou Anastazi, mari'y té fini-pati an Frans pou alé opéré lopital pou an zafè katarak. Kidonk, i rété blotjé la pas i pa té pé pran avion lè metamanniok la Frans désidé koré tout moun-an lakay-yo.
Zot tout-la sav atjolman nou près blijé djoubaké ek fè réinion-travay anlè Entènet palakoz kovid-la. Men, kon di granmanman-mwen : "Sé san ayen ki pa bon."
Man konnet an moun ki pa ka palé anpil. Men lè dé zié'y ka menyen sé ta-mwen an, sé konsidiré i té ka antouprann voyé an déchaj-lanmou wouj san pawol ba mwen. Annou aprann-gadé ek risouvwè sé bonnè-tala avan nou di nou pa ni pies trézò asou latè-a.
Man fini chonjé an bagay atjelman-an. Man té épi an zanmi-mwen yo ka kriyé Kokotié adan an péyi ek an mové bagay rivé'y. Men, man pé pa di zot ki koté sa fet la.
Lè ou toupiti, primié moun ou ka mandé an bagay lè ou pa ka rivé konprann kéchoy, sé Maman'w. Ba'w, i kon an lanp-laviej adan nwèsè lannuit ti chanbret-ou a.
Man té la ka pozé kò-mwen épi man chonjé an bagay ki fè mwen katjilé titak.
Jòdi-a sé an jou lafèt pòtalan atè Matinik. Épi dézankazaj-la, fanmi ek zanmi key pé wè kò-yo bò lanmè-a oben lakay-yo pou manjé an bon ti manjé kon dabitid.
Après le week-end que nous venons de vivre, il nous semble indispensable de mettre en avant toutes les personnes qui permettent à notre population de ne pas sombrer dans le désespoir au quotidien.
Sitwonnel-la key ba nou an pal pou nou rivé ouvè kokozié-nou grandè La Matinik. Kidonk, nou key pé wè tout zafè-nou, kivedi douvan nou ek anlè tet-nou.
Bonmaten-yan, Izidò désann achté pen'y kay Man Soso. I rivé kay Man Soso, i pran lablag épi moun i jann la épi apré sa, i pran chimen'y pou viré-monté pabò kay-li.