Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 847

Vié dlo dan linò

Jid
Vié dlo dan linò

Gwo lapli tonbé lasimenm pasé dan linò atlantik.

Sa pa ka rivé souvanman, mé délè lapli pé désidé wouzé ki an pati Matinik selman. Si té ni gwo soley anlè kot karayib-la, gwo lapli anni néyé moun pa asou linò atlantik.

Es sé pa pou fè nou sonjé nou adan an péyi éti katastrof toujou la. Siklòn, tranbmanntè, razmaré, volkan ek gwo-dlo toujou ka véyé nou. Orki menmsi nou pa ni sézon kon avan kontel, sézon mab, sèvolan épi kisasayésa. Sézon lapli toujou la. Sézon-an ka bout normalman a la fen mwa novanm. Mé pa bliyé nou trapé ni lontan lontan an siklòn an mwa désanm. Lanati éti nou ka malmennen épi vié kanman nou, es i pa ka vèti nou?

Si nou pa ni an plan jénéral ka réfléchi ek prévwa tout danjé natirel, asiré nou ké sipri kon sa fet lasimenn pasé. Jik ni sèten moun pa ka menm kouté lamétéo. Yo ka di i ka manti. Poutan yo té bien di nou té ni anlo gwo makòso chajé épi dlo té key kouvè nou.

Es fok pa aprann yich-nou sa yo kriyé épi bel fransé «La culture du risque» kivédi aprann prévwa.

Nou pa ka kité chimen ba dlo. Lè gwo lapli tonbé, tout kannal bouché. Dlo-a kak pran lari sèvi savann pou i désann an lanmè.

Nou ka konstui an tout sans, mé dlo-a ka chaché chimen’y é sé kay ka pran fè.

Sa ka fè lapenn wè dé gran-moun ped tout travay lavi-yo dan an batzié lè kay-yo foukan oben ka foukan piti a piti pas i ka fann toupatou.

Konmen sinistré éti ka soufè atjelman asou Sent-Mari, Trinité, Gwo-Mòn ek Loren. Chaben déplasé mes es la CTM té paré pou sa?

Nestò té a zéro douvan soufrans moun komin-li ki soufè anlo pa koté Bizoden ek Rikilé. I menm di, si CAP NORD pa ni asé lajan i ké alé jik Oministè. Es sa pa travay dépité?

Pouleman anlo lawout koupé, anfen éleksion ka vini, akondi lot-la; glison!

Adjilbè di mwen an konpèy ka rété dan linò di’y konsa:

— Lapenn pofitè, ga tousa dlo nou té ni lasimenm pasé té ka néyé moun atjelman pa ni an gout dlo an sé robiné-a!

Pou tout bon akondi poveb-la «pli ou déchiré pli chien ralé’wé.

Jid

Bel poveb kréyol 587

«Soley kouché malè pa kouché».

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.