Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Sonjé JAN BERNABE. An sèbi étenn, mé nou pa an nwè épi klèté travay ou

Judes DURANTY
Sonjé JAN BERNABE. An sèbi étenn, mé nou pa an nwè épi klèté travay ou

Menmsi, akondi poveb-la, nou ni an ti-manniè nou ka atann akoma lonjé pou nou sa miziré londjè’y, nou lé chonjé 12 avril-tala éti an nouvel fé an déblozay an lavi matjè ek militan kréyoldan tout la kréyolopani. Sa ja ka fè an lanné an zétwal sispann klendendé an labadijou Matinik ek asou lajounen wouchac kréyol.

Lè man koumansé matjé kréyolad, Jan ou gadé mwen an bèn, pres twazé mwen, pas man té sav man té antré dan an konba san baton. Mo kréyolad-la té ka tizonnen’w, pas an brital majtè la literati Matinik Zavié Orvil té sèvi’y pou zagaléw épi dot manmay la kréyolité.

Mé si padon pa ka djéri bos, palé ka djéri bles. Lè nou palé ek ou konstaté man pa té ni a bwè dité pou malkadi man pa té ni, ou jik konparé mwen épi an brital matjé fransé (Gide André). Eben menmsi jik jòdi man poko konprann poutji, antouléka sa ka gidé mwen an manniè Fondal natal.

Ou ankourajé mwen matjé kréyolad, é ou menm mandé mwen pibliyé’y sa man fè an 2011. Ou toujou ba mwen yonndé ti-endik sirtou lè man té ka trouvé dé mo nef kontel : wouzinaj (épandaj), manjé flap-flap (fast-food) épi kisasayésa.

Pou tousa ou ja fè, man ni lokazion matjé an Kréyolomaj baw lè ou té ka pati laritret. Man ripran’y lanné pasé dan ANTILLA, lè ou pati an péyi san chapo.

Man lé viré di’w la ou yé a, mèsi pou ranboulzay ou pòté ba kréyol. Man ka kontinié milité pianm pianm, pa an pawol mé épi ti-teks mwen. Menmsi nou vini pa té toutafetman dakò asou balan ou té lé ba lang-lan san nou bien konprann. Ou té an grangrek gramè fransé ek kréyol é sé pa tout bagay man pé konprann lamenm. Papa té ka di « lè man ké anba tè, fonmi ké pòté nouvel ba mwen ». La ou yé a ou ka wè an ki léta kréyol-la yé jòdi. Man ka kontinié matjé ti-teks kon man pé, asiz asou ti-ban kréyol ki solid kon bwa mondong.

An palan di sa, teks-tala kout kon latjé krapo mé akondi défen papa : « pawol kout fini vit é sé pa tout gwo boutèy losion ka santi bon ».

Mèsi, Misié Jan Bernabé man ka kriyé’w

 

Jid

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.