Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

S. TELCHID Lonnè é Rèspé

Hector POULLET
S. TELCHID Lonnè é Rèspé

S. TELCHID : Lonnè é Rèspé ba-w !

Ni on tan, lè dé nèg té ka kontré, dé nonm, dé fanm, on nonm on fanm,  oswa lè on moun té ka rivé adan on sanblé, i té ka di : Lonnè ! épi lòt-la oben sé lézòt-la té ka réponn Respé !

Jòdi-la, sa on jan pasé dimòd é lonnè é rèspé vini on jan pou di on moun Mèsi pou sa ou fè, nou ka rèspèté-w !

Oswè-la nou ka di Lonnè é Respé Ba Silvyàn Tèlchid.

Mèsi Silvyàn : Ou pa  lengwist,  ni espésyalis  an sosyoloji, ni èspikoloji, ni ètnoloji , ni pédagoji, ni pon kalité biten an ji, ou sé anni on métrès-lékòl kon tini onlo, mé ou ni on fòs té ka di-w fo rédé sé timoun-la, séla i té pli andifikilté la èvè lang fwansé-la, té fo fè on mannèv pou rédé-yo sòti anbajouk-lignorans, rédé-yo vwè douvan-yo : Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn : Ou konpwann pou té rédé sé timoun-lasa vwè douvan-yo, té fo débarasé-yo èvè tout idéoloji kolonyal-la yo ka fouré an tèt an-nou la,  té fo yo sav yo ni on dèkwa andidan a-yo, adan istwa a-yo, istwa a fanmi a-yo  pou yo kontan sa yo yé. Té fo yo té arété wont-yo.  Ou konpwann sa té vré ba sé timoun-lasa, mé sa té vré ba-noutout é  dabò pou konmannsé té fo nou enmé-nou, enmmé-nou noumenm an-nou, enmé sa nou yé, enmé lang-la nou ka palé la, po-la nou ni la, chivé-la nou ni la, é gadévwè adan mès é labitid an-nou ka pou nou gloriyé, ka pou nou kritiké.  Pou sa té rivé fèt té fo montré bèlté a lang kréyòl-la.  Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn : Ou suiv fil a-w, pou nou té gloriyé lang an-nou san nou wont-li té fo moun andèwò woukonnèt li pou on lang kon tout lang é pousa té fo nou ni on diksyonnè a lang-lasa, chèché tout vokabilè moun ka sèvi tibwen toupatou an Gwadloup, mété tousa adan onsèl liv pou noutout pé rivé ni-y anba menm an-nou. Mé pou sa té rivé la,  té fo chèché kijan pou maké lang-la, on jan senp dapwé sé son a lang-la limenm, pou toutmoun rivé li-y san yo mélanjé èvè lang-la i té sèvi-y sous la, kivédi lang fwansé. Ou woulé èvè dòt asi prèmyé-prèmyé diksyonnè kréyòl /fwansé-la. Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn  Mé apa té toudi fè diksyonnè, pou sa té rété ant noumenm é noumenm an-nou, pou fèmé lawonn,   té fo moun andèwò yo osi té pé apwann lang an-nou, té fo yo touvé-y bèl, té kontan palé-y èvè nou, menmjan pou tout lang. Ou woulé asi tou prèmyé-prèmyé métòd pou moun andèwò apwann palé kréyòl. Lonnè ba-w Silvyàn !

Mèsi Silvyàn :  Mé tousa pa té sa, té fo montré kijan tèks litérati an lang  fwansé té pé mofwazé an lang  kréyol, é montré kijan sa té ni onlòt bèlté moun pa té konnèt. Sé konsa ou touvé-w ka mofwazé Fab à Lafontaine an kréyòl, mé osi téyat a Molière, Bertolt Brecht, Roger Martin du Gard, Jacques Roumain, Jean Cocteau, Aton Tchékov. Onlo adan sé tèks-lasa pa an liv jik jòdijou é té ké fo moun i ni sé orijinal-la sanblé-yo tout adan onsèl liv. Kèlanswa lè sé pyés téyat-lasa vin jwé onlo moun dékouvè bèlté a lang an-nou é sa fè onlo moun i té kont kréyòl chanjé bò. Lonnè ba-w Silvyàn.

Mé a pa tout !  Té fo fè zouti pou fè lékòl an kréyòl .Bwa pou nou alé  té yonn adan-yo, mé ni onlo dòt. Té fo montré nou ni on kalité fwansé nou ka palé kotésit i pa toutafètmant fwansé-fwansé mé i pa kréyòl nonpli, ou fè on diksyonnè fwansé ozantiy. Té fo sonjé tout kont é léjann Gwadloup, ou fè Tichika té fo montré Dominik é Gwadloup sé frè é sè, ou maké Trovia de la Dominik,  té fo… mé nou ké bout padavwa tan-la kout. Mèsi Silvyàn Lonnè é Respé ba-w pou tousa ou fè pou nou té woutouvé pwòp lonnè an-nou é pou yo rèspèté-nou.

28 okt. 2016. Èktò    

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages