Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Poutji jenn Antiyé ki diplomé pa ka trapé travay an pwop péyi-yo ?

Poutji jenn Antiyé ki diplomé pa ka trapé travay an pwop péyi-yo ?

{{Poutji jenn Antiyé ki diplomé pa ka trapé travay an pwop péyi-yo ?}}

{{Jean-Laurent Alcide}}

Lè nou ka palé asou zafè chomaj la, primié moun nou ka chonjé, sé sa ki ka viv Matinik oben Gwadloup é ki enskri l’ANPE. Mé ni an konpanyi chomè nou toujou ka bliyé : sé lo jenn diplomé antiyé a ki ka ba lari chenn an Fwans la. Sé jenn moun-tala désann laba-a pou fè gran létid ek yo trapé diplom ki wo toubannman kon BAC + 5 oben BAC + 6. Lè yo ka chaché travay an Fwans, koulè-yo ka koré yo pis, abo di abo fè, lè ou vini adan an « entretien » douvan an Fwansé, sa i ka wè dabò-pou-yonn, sé ki ou pa blan. Zafè ki ou Antiyé, zafè ki ou fwansé dépi 3 siek, bagay kon sa, pa ka konté ba sé rikritè-a. Sé mésié pa ka fè pies kalté diférans ant an Antiyé épi an Afritjen oben an Arab. Ba yo, sé menm bet, menm pwel ki la.

Nou pé ba ekzanp Jan-Michel D., an jenn manmay Voklen ki pati fè étid konmes entènasional adan Lékol Konmes Marsey. Fanmi’y li pijé bon kalté pijé a pou péyé sé 4 lanné létid-li a davwè Lékol Konmes pa kon Linivèsité. Linivèsité, ou ka anni péyé 300 éwo dwa enskripsion an koumansman a lanné-a épi zafè’w bel, tandiski Lékol Konmes sé enstitision ki payan. Kifè, chak lanné, paran Jan-Michel té pou fè débouya pou touvé 7.000 éwo (45.000 fwan) pou péyé enskripsion ti bolonm-yo a. An plis di sa, falé yo té péyé loyé ba’y, liv, rad etc…Paran’y manjé pen rasi ek bwè tjòlòlò pannan tout tan-tala, mé omwens, yo té sèten ki yich-yo té ké ni an bon diplom nan poch-li ek an bon travay lè i té ké bout étid-li.

Ay kwè sa ! Jan-Michel sòti 7è asou 123 étidian ek, san ped tan, i vréyé pres 200 dimann travay ba tout kalté model lantoupriz fwansé. Lè i wè yo pa ka réponn, i ladjé Marsey, i monté viv Pari koté i rikoumansé vréyé dimann alé. Kisa ! Ayen pou’y. I risivwè 3 oben 4 répons, men lè i prézanté kò’y douvan sé rèkritè-a, swa yo té ka di’y fowmasion’y pa té ka koresponn a pwofil pos la, swa i té two jenn, i pa té ni sifizanman lespérians. Sé rikritè-a ki té ka kèsionnen’y la, pli souvan ki rarman, té pres menm laj ki Jan-Michel ek té fè menm létid ki’y ! Fok nou di ki pannan i té Lékol Konmes Marsey, Jan-Michel té fè pliziè estaj ki té obligatwè adan fowmasion-an. Sé kon sa i fè 6 mwa Pòtigal é 1 lanné Meksik, kivédi i ka palé pòtigé ek panyol an manniè flouz, é i konnet anglé bien tou. Afos pa risivwè répons, oben afos risivwè bok, ti boug-la désidé viré o péyi. I té konpwann ki épi diplom-li a, i té ké trapé an bagay vitman-présé. I voyé an dimann ba sé 30 pli gwo lantoupriz konmes Matinik, pres yo tout sé ta Bétjé oben gwo Milat. Lè yo té ka konvotjé’y, bagay ki té ka soupwann li plis, sé ki sé rèkritè-a, sé té Métwo, Zorey kon yo ka di, ki, la ankò, té pres menm laj-li ek ki té fè menm létid ki’y. Sé sa yo té ka prétann ! Mé lè Jan-Michel jwenn épi Ektò P. ek Daniel F., jenn boug ki té BAC + 5 kon’y menm, i konpwann ki sa pa té vré. Sé Métwo-tala pa té ni an patat diplom an lanmen-yo. Yo té débatjé Matinik an lanmen douvan-an lanmen dèyè ek sé Bétjé-a té anni anboché yo flap !

Ektò, ki té rivé trapé an CDD an Fwans, té ritounen o péyi davwè an gwo lantoupriz Bétjé té ka ouvè an sipermarché pou zouti brikolaj é yo té ritjenn kandidati’y. Antwoutien’y lan té fet atè Pari ek sé rèkritè-a té di’y ki i té pé maré patjé’y, vann tou sa i ni davwa sé an CDI yo té paré ba’y. Ki di ki fet, Ektò fè débouya pou déviré Matinik ek, pou tout bon, yo ba’y pos-la yo té pwonmet li a, mé an CDD « pou l’instant ». Anmizi-anmizi, i konstaté sé’y ka djoubaké plis ki pèsonn : délè 45 lè pa simenn. Yo té ba’y otjipé 4 réyon machandiz an menm tan ek, délè, i pa té menm ni tan ay déjinen an midi. Sé koleg Métwo’y la, yo, té ni yonn oben dé réyon tousel ka manadjé. Men sa ki fè tjè’y soté plis la, sé lè an sikrétez nègres, ki té ka travay adan bwet-la dépi pasé 20 lanné, jwenn li an lari ek di’y ki i té ka genyen mwens ki sé koleg métwo’y la. Ektò pa té pé kwè sa. Falé, an lot jou, madanm-lan té montré’y fotokopi fich salè sé moun-tala pou i réyalizé ki sé té lafwanch vérité. I katjilé épi i di kò’y kon sa i poko té ké di ayen. I té fini antré adan bwet-la ek sé poko té lè pou vréyé vokal, soutou ki i té sel Neg ki té chef réyon. I té ba kò’y dé lanné pou bien anchouké adan bwet-la, pou métrizé pos-li a an manniè obidjoul ek, a lè-tala selman, i té ké réyaji. I pa ni tan rivé jik la ! Apré 14 mwa travay, i risivwè an let rikoumandé ki té ka apwann li ki…estaj-li té bout !!! Janmen yo pa té di’y, lè ou wè yo té rikrité’y, ki i té ké ni an périod estaj pou fè. I ay wè DRH bwet-la, an Métwo, ki pwan an fidji anbété ek ki di’y ki bwet-la pa té atenn objektif-li kifè i pa té pé konsèvé tout moun i té anboché oprèmié-koumansman. Lè Ektò di’y ki dé serten koleg-li ki té ni anni 2 réyon machandiz pou otjipé, té fè mwens rézilta ki’y, DRH-la pa réponn an manniè direk, i éséyé flennté rimak-la. I palé zafè « kontak épi kliyantel-la », bagay ki komik pis pres tout moun ki ka vini genyen zouti brikolaj sé artizan kivédi moun ki, pli souvan ki rarman, ka sèvi kréyol. Kidonk an ki kalté manniè, sé koleg Métwo Ektò a té pé pli performan ki’y a nivo kontak épi kliyantel-la ? Toujou-étil ki i touvé kò’y déwò, san ayen, san lajan pou péyé loyé’y ek tret loto’y. Kifè i té blijé richapé-désann an Fwans pou gadé-wè es i té ka trapé tjek dépri !

Sé lekzanp-tala ka montré nou ki lè ou wè Konsey Réjional Matinik ek Gwadloup ka blablaté asou « la formation professionnelle », lè yo ka simen tout kalté bous pou jenn étidian chapé lot bò dlo, sa bien mel, mé malérezman, tou sa pa ka sèvi ayen. Jenn boug-la ki ka ritounen Matinik oben Gwadloup la épi an BAC + 5 oben an BAC + 6 an lanmen’y, pèsonn pé pa blijé an patwon oben an Bétjé anboché’y. Pèsonn ! Rézilta : jennes-nou ka gayé toupatou atravè lèmonn tandiski ki moun-andéwò ka rantré pa krey adan péyi-nou, ka enstalé, ka trouvé travay, ka trapé pos direksion etc… Lè ou ka fè tan di sa, lamenm an patjé Neg-a-Blan ka trété’w di « rasis ». Yo ka monté achouval asou « droits de l’homme » yo pou ba’w lison démokrasi ek respé dwa moun, san jenmen di’w ki sé dwa-tala soutou valab pou Blan.

Jennes-nou, tala ki ni diplom an lanmen’y, vini an kalté « prolétaria » toubannman lakay-nou. An prolétaria gran-grek, kalifié, mé an prolétaria kanmenm. Asiré pa pétet, si nou tout pa pòté mannev pou rézoud poblem-tala, i ké fini pa déblozé an mitan fidji-nou.

Commentaires

nicole1 | 13/02/2009 - 16:07 :
Triste constat ! Les entreprises ayant les moyens de recruter et payer nos jeunes diplomés à leur juste valeur, sont détenues par "ceux" qui de toute évidence préfèrent faire rentrer, par container(pour leurs meubles...), des français hexagonaux, tous frais payés !! Belle stratégie ! 1- encadrement assuré par des gens qui ne connaissent rien de nous et qui seront debriefés pour surtout ne créer aucune connivence..."diviser pour mieux régner" vous connaissez ? appât du gain, soleil,rien à cirer de Nous et de notre développement économique... cool raoul..après 1 an on achète maison et bateau. Il parait qu'il y a un ghetto (non pardon ! un "land") au trois ilets. 2-Lorsqu'ils décident de s'en débarrasser ? sans turbulences ? aucun souci !! aucune bannière de la CSTM ne flottera à l'heure fatale... 3-résultat : Nos Bac+5 sont discriminés négativement "là-bas", nos Bac+5 sont discriminés négativement chez eux et acceptent des postes bien en deçà de leurs compétences. 4- faudra-t'il faire voter une loi sur des quotas de mixité à respecter lors du recrutement des personnels d'encadrement dans le privé dans NOTRE PAYS !! asé pijé, an nou lité !!!

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.