Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

MAN PRAN AN BIDIM PAPAY JON POU AN JIWOMON

Chabine Lamontay
MAN PRAN AN BIDIM PAPAY JON POU AN JIWOMON

 Man ka mò ri dépi yè oswè padawè man pran an bidim papay jòn pou an jiwomon ! Men ki manniè man rivé pran an sis pou an nef kon sa ?

 Sé pa labitid-mwen ! 

 Kidonk an bon zanmi-mwen ki ka viv lakanpay fè tan desann-poté kisasayésa ledjim ek fwitaj ba mwen. Man tiré yo adan saché-a, man pwopté yo ek man mété tout sa ki té pli fwajil adan frijidè-a pas yo té key anni pouri toubannman anba chalè karem-lan. Men, pou sé yanm-lan, sé patat-la ek sé kristofin-lan, man kité yo anlè tab latjuizin-lan.

 Apré sa, i ni an bagay ki fè mwen plézi toubanman, sé lè man wè i té rété an bidim jiwomon adan saché-a kidonk man lavé'y ek man mété'y anlè tab-la tou. Man té za ka wè kò-mwen ka pliché'y ek ka raché'y toupiti pou fè an fétou soup jiwomon simenn-tala. Adan'y, man té key mété lonyon, lay, kribich ek piman. Apré, man té key bwè an bol soup cho ek manjé an bich pen épi'y.

 Lajounen-an pasé, man rété épi lidé-tala adan tet-mwen ek man fè tout ti zafè-mwen nawflaw. Mi an vwala, lannuit rivé ek man désidé alé dòmi. Men, ou sé di an bagay di mwen jeté an dénié kout-zié anlè jiwomon-an. Lè man gadé'y, man wè i té ka sanm an lot lédjim konsidiré yo té bokanté'y épi tala man té mété anlè tab-la. Man sav pèsonn pa vini lakay-mwen sé pou sa man pansé ki an diables té antouprann vèglé mwen avan mwen alé dòmi.

 Man té tibwen pè, men man désidé menyen'y kanmenm ek man touvé'y tibwen mol. Sa fè mwen chonjé an bagay granmoun lontan té ka di mwen fè pou aprann mwen fè diferans ant sitwonnel épi vié zeb. Yo té ka di mwen krazé an ti zizing fey adan lanmen- mwen ek respiré'y, kidonk man santi ledjim-lan san menm grafiyen'y titak. Mi anvwala man pran an lodè, men man pa rivé rikonnet-li ek man rété tibwen estébékwé. Man fèmen zié-mwen ek man koumansé chonjé sa man té ka wè ek santi lakanpay lè man té timanmay épi man wè an piébra aparet andan lespri-mwen. I pa té djè wo ek i té ni fwi vet épi jonn adan'y : sé té an pié papay ! 

 Malérezman, man mandé kò-mwen sa man té key pé fè épi bidim papay-tala pas i té za mi. Si i té vet toujou, man té key fè an graten tété-dwet epi'y, men mi anvwala i té za matrité. Man chonjé ki lanné pasé man té wè anlè Enternet an jenn madam pa koté lé Zéta-Zini ki té ka fè sa yo ka kriyé an "Smoothie"  épi anchay fwi. Kidonk i té antouprann miksé pliziè fwi ek apré sa, i trapé an bel ji épé ek man pa janmen bliyé sa.

 Zot sav ki sa ? Man désidé fè yonn bonmaten-yan ! Adan ta mwen-an, man key mété papay, banann, zannana, milon, konkonm, zowanj, sitwon ek tibwen dlo.

 Man sav ji mwen-an key bon kité bon ka alé ek man pa kwè man key menm pé manjé an midi-a si man bwè tout. Sé pou sa man ka pansé man key gadé tibwen an frijidè-a pou dèmen bomaten.

 Manmay, fok nou vréyé tout sé fwi Matinik-la douvan menm sa nou pa ni labitid manjé. Annou fè tet-nou travay titak pou nou rivé fè an bagay obidjoul épi yo. Nou pa toujou blijé fè konfiti, pas adan se fwi-a za ni sik ek sik-tala bon ba lasanté-nou. 

 An plis, afos pran labitid wè yo adan latjuizin-zot, zot pé key pran an koko pou an zabriko ankò kidonk moun pé key mété zot adjenjen kon mwen épi papay-la.

 Okontrè, yo key mandé zot fè bon ji ba yo alé-pou-viré davrè i key ba yo lafos ek klèté lespri.

Image: 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages