Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Lariviè mwa Octob ! Omaj ba lariviè la Roxelane

Nady NELZY-ODRY
Lariviè mwa Octob !  Omaj ba lariviè la Roxelane

Jou tala, Roz  lévé bonè-bon maten, zétwal ki té nan siel té fini pati, pétèt menm , à lèla, soukounian té dérô toujou.  Roz soti laka'y li, têt li shajé épi an tréy  lésiv , lenj patronn li.  Lé twapon té adan an nouèsè toujou, mé ou té ka santi  jou  téja paré pou lévé.  Tout zibié  ki té nan pié bwa, té ja ka shanté. Mé zot ja konnêt la Nati , san an sel ti réyon soley, ou pé pa wè  piès éclèwsisman 

Roz pran tout prékotiyon pou li té janbé yon dé rosh,  èk li  rantré an mitan lariviè-a.  Dlo ki ka désann  té  glasé si tan, tout kô'y  vini ka frisonnen, paré pou trapé  an latranblad.

Londè zèb mouyé ek latè volkan mélanjé lévé an lanvi vonmi dont okel Roz té koumansé abitué,  davrè dépi yonn dé mwa , fanm lan té an situasyion.

A mizi i ka monté an  mitan dlo-a , jou ka désann anlè laté, dlo ki té nan piyé , vini ka sanm kristal, zéb koumansé lévé. Soléy ka rantré toupatou.  Sé a moman tala,  pipirit vini ka shanté pou bon. Sé pou tou sa Roz té anmen lariviè. Pli bel  plézi'y,  sété  lè dlo ek savon ka  shanté anlè lenj i ka lavé .

A fos chaché, i fini pa trouvé an bel  rosh plat pou dépliyé travay li.  Shak dra , chak kostum an len , tout lenj koton . Tout padan i ka mété lésiv à la blani, i ka véyé lariviyé  ki ka désann, Ou pa janmen sav à ki moman dlo pé néyé tout travay ou fini fè . Asiz anlè an gwo rosh , Roz pran an lantipriz lavé. Sisi ek gogok et dôt zozio pran an sérénad si telman bel, si sé pa té dlo frèt la, pétèt menm Roz té ké viré pran sonmey an mitan lariviè-a.

Sé a moman tala, lé sewvant la katédral rivé épi an tcho ti manmay ki pa té lékol . Shak moun  trouvé plas yo an dlo-a , Tala mété lésiv li anlè an gwo rosh anba toran ki ka désann , lotla shwazi  an ben pou mété  lenj li   tranpé. Tout moun an travay yo sé zanfan-an ka joué an mitan lariviè-a, anlè sé rosh la

 Adan an ti moman,  lariviè kom vini nwè, moun pa sav la an vapè sôti.   Shak moun santi an shalè monté anlè yo.  An Zéklè pété,  i limen lariviè, an menm balan , an kout   tonnè pété , i fé pont la Roxelane tranblé. Lé manmay koumansé pè !

Eva ki té pa anlè lariviè,  koumansé babiyé

 Mwen pa ka rantré adan piès vakabonnajri ! Kon mwen fini mété lenj lablanni , mwen pa ka supozé,  sé aprézan lapli ké vini fè moun ront !

Céline réponn

- Nou pa janmen sav ! Dépi yonn dé jou syèl la ka vréyé an fifinn lapli sann, paré pou sali leng nou fini lavé . Tan-an pa ni piès stabilité . Yo di  volkan paré pou pété  , lariviè menm paré pour monté môn  !

Man Sylvestre  réponn kom koi

-  Tou sa sé pawol , ayen pé ké fèt !  Pa bliyé ni éleksyon ki pou koumansé . Clerc pran tout lanméson labouws pou fè plodari ba kanmarad li bétché-plantè . I di : préparé Senpiè,  pas ké ni shanjman !

Man Félicité di kon sa 

Mwen,  pa mwen épi sé gwo mapipi-a,  lajounen jôdi sé : « sauve qui peut , maléré ki rest ! Sel bagay mwen sav : An mwa mé- lanné prochenn , kè ni lakominyon solanel Tout labé ja koumansé préparé légliz yo.  

Félicie ki té pa bô an pyé monben, di konsa

-  Sèl bagay , si volkan lé pété  oben si lariviè lé shayé moun alé , sé pa pèsonn ki ké fè piès rimèd ba nou !  Yè oswè,  mwen alé  plas Bertin , kouté diskou musieu Hurard . Dapré lébel pawol li di nou, si yo voté ba'y , tout bagay ké ranjé.  Tout kannari ké pé alé en difé

Sèl bagay mwen sav  , si zot wè  lariviè sali lenj la,  mwen fini lavé-a , épi fok mwen viré lavé'y , patronn mwen pou sav , i ni pou  péyé mwen dé fwa ! 

Sé pri fen

Commentaires

jean-michel caraibes | 04/10/2017 - 21:13 :
Superbe photo!!!

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.