Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 855

Lapèch an danjé

Jid
Lapèch an danjé

Pou si pé lapèch ka ba, anlo péchè ralé kanno-yo. Sé péchè-a désidé fè an sanblé. Nou pa sav si sé ké kon ta sé manmay MIM-lan, mé yo désidé débatjé anlè bò-lanmè a Lasavann, dot ka kriyé Malékòn.

Adjilbè ki sé manmay yè bonmaten, té ka palé di Lafransez. Mé yo di’y, sa pa egzisté ankò. Antan’y istati Dénanbik té ka lonviyé olwen. Asiparé i té ké ja santi ni yonndé moun ki pa té djè ankont-li. An finaldikont, sé boug Wouj,Vè Nwè-a fini pa déchouké’y.

Rèné mennasé pou di si sé pou blotjé kon yo ka fè asou lotowout-la, i pé blotjé tou, tousa ka navidjé anlè lanmè. Kisiswa kanno, yol wond oben plat, vwalié, pétrolet, katamaran i pé jik blotjé an pakbo tou. Pas i lé trapé satis.
Sa ki fet anlè dlo ou pa ka rakonté’y atè. Eben sé péchè-a fè an gran konsit anlè lanmè pou moun atè pa sav sa yo ké fè. Sé lendi nou ké wè.

Epi klordékòn-lan yo pé pa péché atè ankò adan sèten koté. Mé lè yo ka alé andéwò sé ankò pli mal, Lamarin ka baré yo. Asiparé kom ki diré yo té ké jik koupé an désépé-yo.Olivié alé wè Rèné ek Mari é yo déklaré lapech an danjé é yo pé ké rété brakwazé.

Manmay lanné-a 2020 dit, tala fini koumansé mé ou sé di viryis-la pa ka moli. Nou pa pli sav si sé palakoz sa, Doktè Tata pa koté Wobè trapé ann arè’d-tjè blip.An malpalan di sé lè i wè vakabonajri-a ki fet Lamérik-la sa aji asou’y. Sa siprann anlo moun Wobè, menm manniè an mariyaj épi moun an sel kalté koulè. La pa té ni an grenn kafé an diri-a. Asiparé silon lakat marin sé té ké nos an ti-yich Jiska. Sel bagay nou sav Alfred montré i pa té envité, pas i fè an kominiké pou di komva pa té ni mariyaj an lanméri-a.

Antouléka silon Radio bwa-patat, sé moun an té aprochan a twasan é pies pa té ni mas. Pétet yo tout té ja pran vaksen-an, nou pies pa sav. Mé ann atandan kay lé gran tou é gran ek zafè kabrit pa ka gadé mouton.

Adan zafè vaksen-tala anlo moun entjen kon tatjet an finet nef. Pèsonn pa djè cho pran’y. Menmsi pa koté Kaz-Pilot misié limè fè an Vaksinodrom, pa djè ni moun ki fè kous pou té pran vaksen-an magré direktè l’ARS vini pran ti-pitji a. Douvan nouvo model vaksen-tala, moun ka pito fè kon makata.

Jid

Bel poveb kréyol 594

«Toutan ou anlè lamè, pa janmen jouwé manman rétjen».

 

Photo: Francesca Palli

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.