Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Laliwondaj 8 : Fouyapen, Chatengn épi… CAC 40. Fouyapen épi Chatengn.

Hector POULLET
Laliwondaj 8 : Fouyapen, Chatengn épi… CAC 40. Fouyapen épi Chatengn.

Toutmoun ka palé, é ka li, Kréyòl plis ki sav mwa juiyé, mwa daou,mwa  sèktanm ka touvé-yo an plen sézon fouyapen é chatengn. Tout pyéfouyapen é pyéchatengn chajé é ka plen yenyen anba-yo parapòt a fouyapen mi é a chatengn ponmoun pa près ka  manjé ankò.

Davwa sé pyébwa-lasa ka pòté prensipalman lèwvwè tout lakantin-lékòl fèmé, moun té ka kriyé pyéfouyapen : « manman-zanfan ».

Toutmoun dwèt konnèt osi pouki é kijan sé dé pyébwa majik-lasa rivé adan sé péyi Karayib an-nou la é ponmoun pa andwa oubliyé pouki békyé Matinik pannan on manman-grèv té désidé fè koupé tout pyé fouyapen yo té tini asi tout tè a-yo Matinik !

Si zòt pa konnèt istwa-lasa, mandé granmoun, chèché konnèt-li, é pannan zòt anmenm gadévwè osi pouki an Ayiti yo ka kriyé pyéchatengn : labapen  (l’arbre à pain) é pyéfouyapen : làm-véritab/ lab-véritab (l’âme/l’arbre véritable).  

On pyé fouyapen ka pòté apwochan 200 fouyapen ant sé twa-mwa-la nou di-zòt la é chak fouyapen pé ba senk (5)moun manjé pou on rèpa adan lajouné-la. Kivédi chak pyé fouyapen sé apwochan 200x5 = 1000 zasyèt manjé. Annou konté konmen pyé fouyapen nou pé ni an péyi-la, dizondi  tini on mil (1000)pyé konsa. Kivédi 1000x1000 ka fè on milyon zasyèt manjé pannan sé twa mwa-lasa. Si nou ka konsidéré popilasyon Gwadloup, nou apwochan 100.000 fanmi 5 moun pou on fanmi. Si chak fanmi moun té ka manjé fouyapen dé (2) fwa adan on mwa! Sa té ké on sakrifis yo té ké fè. On sakrifis noutout té ké fè pou nou pa  bizwen achté ni diri, ni ponmtè, ni patalimantè, lanti, pwa-wouj, ziyann Kosta-Rika, ni p’on manjé enpòté pannan  dé jou-lasa pannan on mwa. On lékonomi a konmen fwa 100.000 € ! Pwan tan kalkilé zòtmenm a-zòt.  On lajan i té ké rèsté ka sikilé an péyi-la, ka pasé pòch an pòch olyé i pati dèwò onfwa-lamenm k’on lafimé. On ti-sakrifis noutout pé fè, on manjé ékonomik mé on manjé ékolojik osi, davwa pyé fouyapen pa ka mandé p’on pwodui pou yo pòté annisòf dlo-lapli ( nou an livènaj) é limyè-solèy ! Pa bizwen chayé fouyapen pa avyon oswa pa bato, kivédi zéwo karbòn transpò (empreinte carbone). San nou oubliyé sa yo ka kriyé « indice glycémique » a-y ki pli ba pasé ta tou sé pwodui enporté-la.

Ka sa yé sa « indice glycémique » ? Dizondi fouyapen kon tout fékilan, lè nou ka manjé-y nou ka transfòmé on pousantaj sik (glisid) i adan lanmidon a-y an grès (lipid) nou ka mèt an résèv, nou ka èstoké grès-lasa pou sizoka on jou nou fen bon fen la. Eben, fo sav pousantaj sik-lasa pli ba pou fouyapen pasé ponmtè oswa patalimantè. Kivédi fouyapen pa ka fè-moun gwosi kon yo vlé fè-nou konpwann.

CAC 40

Si toutmoun ka palé, é ka li, kréyòl konnèt ka i fouyapen, asiré pa ni onlo adan-nou  i konnèt  ka i CAC 40.

CAC 40 Sé on endikasyon yo ka bay pou on krèy-sélèksyon a 40 pli gwo lantoupriz fwansé. Yochak ni on kòt adan Labous ( la Bourse) - on koté ola moun ka jwé-lajan asi valè a chak sé lantoupris-lasa - é silon si lantoupriz-la ka fléri é ka fè bèl lajan oben pa ka félri , kòt a-y ka monté oswa ka désann, é, chak minit bondyé fè, on moun ka jwé lajan labous pé sav si fo i vann aksyon i ni a lantoupriz-lasa oben si i fo i achté pou i gangné plis lajan. Sé sa ka fè lékonomi sistèm-la yo ka kriyé sistèm kapitalis-libéral-la maché. Si zòt pa ka byen konpwann, chéché konpwann, mandé moun alantou a-zòt : lapenn vo konnèt tibwen ka i ka fè lékonomi-mondyal maché, ka i ka fè moun kouri-fou pou lajan.

Kilès ? Ka zòt ka mandé-mwen la ? Ka Fouyapen tini a fè èvè CAC 40 ? Ka lékonomi mondyal ni a vwè èvè lékonomi a pòch a nouchak ? Eben si zòt pa ka vwè, mi dotwa non a sé latoupriz CAC 40-la zòt  byen konnèt : Getelec sé Vinci, Total sé Vitogaz, Vivendi sé Générale des eaux, oben La Lyonnaise, Orange, Renault, Air liquide, Crédit Agricole… nou konnèt sé non-lasa, é si sé patwon a sé lantoupriz-lasa byen mansousyé sav kimoun nou yé, pòch an-nou ka entérésé-yo, pas pou yo pa tini ti lékonomi, sé ranmasé yo ka ranmasé tousa yo pé, pòch a-yo pa janmé two plen. Fo-nou vwè penga lékonomi nou pé rivé fè èvè fouyapen  pa anni pwan onfwa-lamenm chimen a pòch a-yo. Lékonomi nou fè èvè fouyapen-la té ké fo nou fè lajan-lasa kouri-sikilé adan pòch a maléré opli lontan posib, avan i ay fini an pòch a sé gran latoupriz CAC 40-la, asi kèk kont dépo labank oben aka koka, oswa kèk Makdonal. Pwan labitid konsonmé pwodui nou ka pwodui noumenm an péyi-la sé sa ki lentéré a Bous an-nou, sé sa, anfinal-dikont,   i pou sèvi CAC 40 a péyi-maléré kon tan-nou, péyi sé miltinasyonnal-la ka tété, ka sousé, ka sengné tousa yo pé, san wont é san pidè, kon agoulou. Gouvèlman-léta la anni pou frenné vorasité a-yo tibwen mé pa twòp.

Alé lafanmi, kenbé !  Fòs é Sòlèy  pou dèmen !

Commentaires

Véyative | 16/07/2017 - 15:05 :
Assurément le fruit à pain est économique et écologique. Il y en a partout! Il faudrait une action politique pour en cueillir et en distribuer à la population . Surtout celle qui réside dans les immeubles en zone urbaine. Durant mon enfance, je passais les vacances chez mes grands parents. On mangeait du fruit à pain tous les jours. Ils n'auraient pu nous accueillir et nous nourrir sans cet arbre généreux, j'ai compris cela des années plus tard.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.