Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KRÉYOLAD COLLECTIF

KRÉYOLAD COLLECTIF

Kréyolad collectif réalisé avec le étudiants de LCR 2

KREYOLAD 1
 Ispò

Jòdijou, ni an chay moun ka chèché pliziè manniè pou ped pwa oben pou tjenbé kò-yo an bon léta.

Pa koté Chelchè, mwen ka fè ispò ek zanmi mwen pou tjenbé kò nou djok ek tiré istres asou nou.

Lè nou gadé, nou wè moun, moun, moun té ka fè siwawa. I té ni jennté ek granmoun. Yo té pa koté la déchétri.

Titak té ka kouri, titak té ka maché, silon labitid yo fè ispò, yo té ka fè an manniè yo. Lè nou wè sa, sa ba nou fos ek kouraj kontinié. Fè titak ispò sé an manniè pou rété anfom ek tjenbé lasanté.

Sel bagay an pé di sé: «kouri pou tjenbé lavi»

Steeve TRESFIELD

KREYOLAD 2
Misié Sadik pé ké chanté 10 oktob

Sanmdi 10 oktob té pou ni an gran konsè Grand Carbet an pak Aimé Césaire évè misié Sadik. Misié Sadik sé an awtis Gwadloup ki ka maké anlo biten ki vwé, tout teks ay profon é konsian, i toujou goumé pou divini a jénes a péyi-la.

Sé an awtis ki débouya. I ni kapasité a mabouya pou i kaché, é entansité a solèy pou kléré,  sé pousa  i rivé sédui publik ay, granmoun kon timoun i ka fè yo chanté dansé ek réfléchi. I kon piébwa i pran rasin ay  an fanmi ay, kilti ay pou fè mizik évè pawol konsian si pwoblèm a péyi ay kon violans, Alzaheimer, déterminasyon oben i ka félisité sé papa la ki ka rété fè wol a nonm a yo. Jòdi jou mizik ay, sé imaj a piébwa lasa. Jod la ni an réfleksion a poukwa anilasion a konsè ay anlè il sè ay pas anilasion lasa limé difé si twal la.

Pou ki biten?

Ja ni anlo version!

Misié Sadik ka di kè Grand Carbet vé pa i chanté davwa i sé an chantè dancehall (chanté lari é pou rézon sékirité. I ka di’y anmewdé é tris pas sé premyé fwa i té kay fè an gran spektak konsa Matinik.

Mè Fodfrans ka di i toujou soutièn awtis an nou. Pé enpot sa yo ka chanté. E i ka fè nou sonjé kè awtis lasa ja chanté an komin ay pou fet a lanmizik en jen 2015. E a pa fot ay si konsè la anilé.

Sosiété VB Production ki ka organizé sé konsè la Grand Carbet voyé an let ba ni Fodfrans pou di’y ké tou sé biten ofisiel la ki té pou fet la pa fet. Pani ayen a pou asiré sékirité a piblik la padavwa konsè la oblijé anilé. Dayè pou yòn yo ka di nou kè yo ja trapé problèm baba dan dot konsè ki ja pasé é yo vé pa sa rivé yo ankò.

Ki fè jòdijou nou an réfleksion, nou ka pozé nou kèsion. Kiles pou kwè?

QUANA Axelle

KREYOLAD 3
Sold la

La ni sold Lakaf, lapèy rantré mé tout moun lan débantjé lenpo a pasé, ODISSY osi rivé kon lariviè.

Tousa ka chayé lespri moun an plis tout moun lan anrajé, TCSPré a jik aprézan pòkò paré anboutéyaj ka kontinié pèsonn pé pa bien sirkilé.

Sold la sé pran’y, tchébé’y, viré dépozé’y balan lé bagay la démodé. Yo konprann moun ni an pié lajan ka soukwé péyi a kon an glo salé.

Bondié Ségnè ki tan sa kay alé!

MARTINET Aurélie

KREYOLAD 4
Tout fè sé fè

I ni moun ki ka di, Kréyolad sé rigolad. I jis ni sa ki di i malad, mé pèsonn poko ofè’y an ti limonad. Awa, sa pa sijé pou jòdi-a.

An lavi sala, i ni tout kalté «fè». I ni «sa ou fè?» i ni «pwan fè», i ni «fè ki ka koupé fè» i jik ni sa yo ka kriyé « chien fè ».

Lè Napoléon Twa antwé o Meksik, i pa té sa i té kèy «pwan fè». Lè i té ka viwé bò kaz, i ladjé solda Matinik ek solda Gwadloup bò kaz yo. Lè sé boug-la chapé, moun sa té dé boug ki pwan bon fè, yo viwé épi chien fè.

An zafè TCESPwé-a, i ni adan chofè taksi ki kay pran bon fè, yo pa sav ki sa yo kay fè anba tousa fè.

JEAN PIERRE Marcian

KREYOLAD 5
Wopa mi bagay-la rikoumansé !

Chofè taksi ka fè grèv, yo ka mandé san senkant mil éro pou yo pé vansé. Madanm ka babié asou RCI pou di yo arété. I ni di moun sa ka fè ri men sé enpo nou ki ké pasé. Way fout! Yo  pé ké janmen kontan menmsi nou ba yo sa yo lé.

Mi an mové tan fini pasé anlè nou. Ou té ka wè an kontrast toupatou. Lapli té ka tonbé linò ek lisid té ni an bel jou. Ek anlot sans-lan sé té menm bagay ou ! Dlo monté désann moun té anba lapli, loraj té ka pété siel ek zéklè té ka kléré nou.

Sé dènié tan man tann di anlo ladjè ka fè bò MOZAIK-la. Fanm épi nonm ka bat kò yo an lotobis oben atè laré-a. Yo sé di yo lé volé anlè sé chofè-a ki ka travay la. Sa ki pli bel sé lè yo ka jwenn kontrolè, yo ka babié ek jiré manman yo dèyè sa. Papa Bondié! Man di mwen sa ka feta sou latè.

Yo annilé an konsè moun té ka atann anlo. Misié Sadik ki té pou chanté pak floral. Woy! An awtis Gwadloup ka pòté anlo bel pawol. Men organizatè-a pa ba tout sé papié-a pou sa, ki fet Konsèy jénéral-la pa té dakò. Sa bien domaj sa, gadé nou ka raté an bon bagay ankò.

Man ka konstaté madanm lakatédral ka met nouvo zabi. Ouvriyé ka dékalé lapo’y pou ridivini joli. Ah ! Mi sé sa ki bel, sa ka fè mwen plézi. Men atann di wè’y an jiyé lanné ka vin pou yo fini. Man asiré i ké telman bel ou ké wè’y lannuit ka souri.

COUTE Séverine

KREYOLAD 6
Grev toupatou

Matinik sé an bel péyi toujou an mouvman, ki pa ka dòmi. I ka vansé. Sé an péyi épi an diversité kiltirel, alimantè, natirel épi anlo bagay ankò. Sé an bel péyi telman ki yo ka kriyé’y «Matinik lilet flè». Mé mwen, man pé té kay kriyé’y kon sa, man té ké di plito «Matinik lilet grev» pas i toujou ni grev. Dépi yann fini, anlot ka pran. Si sé pa léasans, sé moun lagrikilti oben liniversité ka fè grev.

Dayè, simenn-tala té ni anlo grev an péyi-a; ou sé di yo té ba kò yo mo-a. I té ni grev moun ka travay lopital, grev ODISSY, an group ki ka kontrolé sirkilasion dlo-a, grev taksiko é menm an fen simenn-lan, grev lé profésè ti-lékol.
Lé moun lan ka grévé ba tout bagay. Man dakò pou moun goumen ba dwa yo mé asé fè grev kon sa, yann dèyè lot. Sa ka ba péyi-a an mové fidji, sa ka blotjé moun ek sa ka fè ékonomi péyi-a ritjilé titak.
Manmay annou réfléchi tibren plis épi asé fè grev kon sa.

CHARLES-EDOUARD Guy-Damien

KREYOLAD 7
La violans

Chak jou Bondjé fè i ni la violans. Annou gadé sa pli pré. Lendi «an jen mò», mardi «yo pitjé an jen épi sizo», merkredi an jenn agrésé pas i gadé yonn mal…

Sa ka pasé Matinik?

Lé manmay la déchéné, révolté. Yo pé pa anmizé kò yo san yo goumen. Pli bagay la ka alé, pli Matinik défolmanté. Anlo jen ka pati, yo ka mété dlo an zié manman yo. Magré yo ka sansibilizé lé jen lan. Chak dé oktob ni an jounen di la non-violans, men ni anlo ki sanfouté.

Sa pou nou fè pou stopé violans tala?

Matinik an dey chak jou.

SOVE LE JEN LAN, YO SE AVENIR MATINIK !!!

ARCY Manciane

KREYOLAD 8
Fout fanm fout

Jédi 8 oktob bonmaten pliziè dizenn moun an majorité fanm pòté mannev pou fè sé moun lan ka kriyé an zumba. Fitnes an gran grana sou parkin Jéyan Ladilon Fodfrans pou yo pé sa prézanté sé moun-lan konèt sé diféran mòd dépistaj kansè tété-a. Fok té wè sa yo tout té abiyé an woz kon dé ti bonbon.

Sé fanm-lan pa pè majolé, yo pres ka rivé pli lwen ki sé nonm-lan pa koté lespò pasé annbalèz létjip frans-lan kay pasé kalifikasion l’Ero 2016 yo, an plas yo té ké  lé ni yo tout-la pou yo pé sa fè Mondial Danmak yo an désanm pou trapé biyé a pou alé Rio an 2016 fè Lolenpiad-yo.

KREYOLAD 9

Pandan mwa out la élev Matinik sanblé adan sendika mobilizé pou fè tann vwa yo. Yo ka pran fè pas laswè travay y opa ka ba yo manjé. Yo baré pa koté Ladilon pa Fodfrans pandan twa jou ek yo ka di si pa lavini pou lagrikilti Matinik koumanniè nou ké fè  pou nou manjé.

Ou pétet bizwen ay wè doktèan fwa adan an mwa, an avoka an fwa adan an lanné. Met lékol pou ich ou an fwa de tanzantan. Mé nou bizwen lagrikilti twa fwa pa jou adan zasiet ou lé pwodui a ki ka endé yo djoubaké tro chè. Yo ni anpil dèt, yo pa sa péyé’y. Yo ni dèt pasé ni chivé anlè tet-yo.

Lé agrikiltè ka mandé sanblé pas sé agrikiltè selman ki sav sa agrikiltè bizwen. Kon yo ka di sé kouto sel ki sav sa ki an tjè jiromon. Anlot ti bagay yo ka mandé osi ki difet sé pa yo ki fè vini lé pwodui-a ki ka polué tè-a ek dlo-a, fok yo péyé dlo asénisman pou sé bet pé sa bwè.

Yo ka mandé osi chien a kat pat épi a dé pat arété tjwé ek volé bagay yo. Jòdijou sé agrikiltè trapé réinion épi Léta ek lé gran responsab, pou gadé kouman yo ka chaché dé twa solision pas bagay la pa fasil ; mé yo ni anpik kouraj.
Manmay la annou ba yo an pal. Kon ka di filozof Edmon Mondézi « aprann manjé manjé péyi-a, manmay la ni bon manjé an péyi-a.

Sé pri fen!

Mèsi.

VELAYOUDON Valérie

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages