Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Ki sa ka rivé nonm sé ti péyi-nou an ?

Ki sa ka rivé nonm sé ti péyi-nou an ?

   Frantz FANON, lè i bout étid doktè'y nan lavil Lion, an 1952, té déviré viv Matinik ek i té ouvè an kabiné nan komin Voklen, men i vini sitelman dégouté épi konpowtasion sé ti-tjap nou an ki i chapé-alé an Fwans ek apré, an Aljéri. I pa janmen rimété pié'y adan "l'île aux fleurs" ankò ! Adan dives lesplik i ba asou viré-do'y ba péyi natif-natal li ni yonn ki vré toujou. Ki pli vré menm ki nan lépok FANON :

   "Il y a plus de pantalons que d'hommes dans ce pays."

   Men, jòdi-jou, mèyè pa menm rété pontalon ankò adan sé ti péyi-nou an ! Lè ou ka wè an militan, an boug ki ni labitid défann tout kalté koz asou tout média, ki ka dénonsé pa si, krititjé pa la, ki ka fè djol-fò, lè ou ka konstaté boug-tala pann kò'y ba an madanm, ki finaldikont nou pé tiré di sa ? Lè nou ka wè an lot, ki pilot avion, ka fouté aparey-li a pa espré adan kay an madanm, ki manniè konpwann atitid-tala ? Afos zot kontan an koukoun kon sa ! Afos gwo-pwel ek lenbé ka bat zot, zot pé pa tjenbé ankò, zot ka kouri tjwé kò-zot ! Ek zot konpwann apré sa zot mérité tit "nonm" ?

   Sa ki pli komik la sé ki sé fanm-lan yo menm pa ka janmen tjwé kò-yo lè yo ni an poblem lanmou. Yo ka fè wol, yo ka fè lasanblan, tjwé kò-yo, mé yo toujou ka fè an manniè pou yo pa ped lavi-yo. Ni an sikolog Kébek yo ka kriyé Raymond MASSE ki fè 15 lanné létid atè Matinik asou liennaj ant nonm ek fanm. Rézilta wouchach li i pibliyé'y adan an liv yo ka kriyé "DETRESSE CREOLE" ki sé an liv tout nonm antiyé té dwet li ek viré li. MASSE ka démontré ki si ni 4 fwa plis tantativ suisid lakay fanm antiyez ki lakay nonm, ni 3 fwa plis nonm ki fanm ka mò lè yo fè an tantativ !!! Kidonk fanm-lan ka fè wol tjwé kò'y aloski nonm-lan ka chaché vréman fann pwop tjou'y.

   Ki manniè sé ti péyi-nou an ké pé sòti anba jouk kolonialis la Fwans an jou si zot wè sé nonm kon sa nou ni aprézan ? Zot militan dapré zot, mé zot ka kwè kou-koupé adan dé kouyonnad kon "la femme de ma vie" ? Tou sa fanm ka ba lari chenn, zot lé fè moun kwè zot pé pa jwenn yonn ki pé ranplasé tala zot ped la ? Afos tala zot ped la té bon kon sa ? 

   Tjiiiip !...

 

Bwet-a-mo :

 

Bout : finir.

Finaldikont : conclusion.

Konpowtasion : comportement.

Kou-koupé : farouchement.

Lesplik : explication.

Liennaj : relation.

Mèyè : peut-être.

Tit : nom.

Ti-tjap : petit-bourgeois.

Wouchach : recherche.

Commentaires

Véyative | 26/02/2017 - 08:03 :
Excellente analyse. Mais comment nous femmes éduquons nos fils? Il me semble qu'une des pistes serait de leur appendre à s'aimer plus que quiconque et aussi à savoir que la vie n'est pas un long fleuve tranquille, même si le résultat n'est pas garanti.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.