Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Joudlan manmay-la !

Madjanie LEPRIX
Joudlan manmay-la !

An tan man té ti manmay kay manman-mwen, lè’w té tann dènié chanté kantik lanwel-la fini, moun té ja ka sonjé Joudlan. Joudlan ! Aaaa ! Mi bel moman manmay-la pou nou té pé sa pasé bon tan !

Manman té ka di nou :

« Ich-mwen, fok nou chalviré kay-la avan Joudlan rivé. Ernestin/Enestin, ou ké pran latjuizin-an. Fanfan, ou ké nétwayé salon-an pou/ba manman. Estéfansòn, man ka lésé lé chanm-lan ba’w. Sansann, kabiné-a sé ta’w. Kant a wou Jan, douvan lapot-la sé pou wou. É wou Woz, dènié ti kras boyo manman, ou ké balié lakou-a pou/ba manman».

Tan man ka palé ba zot-la, manman ek Antwanet ja rivé an ma-a, pran dé so dlo pou nou  pé  sa koumansé tjiré kay-la. Tan pou yo viré, Man Dédé ja pasé. I ja vini épi gran kalité pannié’y la plen branch razié. Épi, fok zot té tann li di :

« Estéfansòn, sé ou ki pli gran, mi man ka lésé ba manman’w dé branch balédou, dé branch arada, pou’y pé sa nétwayé kay-li. Mi, pran tala osi. Sa sé fromajé, i bon tou. Mi la man ka ba’w bwa-kaka, chadwon béni, mari dèyè lopital. Prangad ou bliyé ! »

 Rivé manman té rivé, i té ka pran tout sé branch razié a, i té ka krazé yo, é ladjé yo an dlo-a. Nou té ka chanjé tout meb kay-la plas. Manman té ka lwé kanmiyonnet pè Omè a, pou’y té pé sa mennen nou an lanmè-a. Fok minuit, té pran nou an dlo-a. Nou té ka pran an ben démaré épi fey pawoka, imòtel, bwa karé ek an latjé lanmori. Fini nou fini, nou té ka jété ki branch fey, ki latjé lanmori dèyè nou san viré gadé dèyè. Manman té ka di sé tout mové   bagay lanné-a ki fini a nou jété  dèyè nou.

Lè jou-a wouvè, nou té ka pété sa ! Sé té lajwa ek lafet. Mizik té ka pété kay-la. Tou sa ki té ni lakòdéyon té ka mété’y déwò. Nou té kontan wè an lot lanné koumansé. Nou té ka pasé lakay chak vwazen di bonjou ek bon lanné. Nou té ka ba yo zétrenn. Zétrenn-lan, sé té pé mandarin oben zoranj. Yo té ka gadé sé grenn -lan pou mété yo swa adan potfey-yo, oben adan an pot yo té ka mété asou bifé-yo. Délè, nou té ka pran an pot pwa oben grenn (diri, lantiy, pwa dangol…) é nou té ka simen tou sa an kay-la. Sé pou nou té toujou ni grenn, kivédi manjé ek lajan. Nou té kay brè vèmout kay vwazen. Vèmout-la, sé té an bon rimontan, sé té an bon kout fos yo té ka ba’w pou’w té pé sa bien pasé lanné-a ki té fini koumansé a. Sé té an pwoteksion tou. Jou-tala, nou té ka manjé woti, pwadangol ek graten. Jodijou, tout bagay fini ; pres pa rété ayen ankò. Avan, sé té LE JOUR de L’AN !

M. LEPRIX

Commentaires

Véyative | 26/10/2017 - 21:00 :
Nostalgie......De voir cette époque vécue ainsi exposée , je me dis que jai connu une belle période. Surtout ce jour là tout le monde avait l'air heureux , et je me demande encore pourquoi: bonheur de voir une nouvelle année? de voir ses rêves réalisés? de se croire invincible , protégé , avec tous ces rituels? Oui on avait la foi dans la nouvelle année.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.