Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Fon Zabriko : nou tjenbé an Antikri

Fon Zabriko : nou tjenbé an Antikri

   Moun jòdi-jou pa sav sa sa yé an "Antikri" ankò, mé an tan lontan, kalté ti bet maléfik tala té ka fè siwawa atravè tout lakanpay Matinik. Non'y ka vini di an mo fwansé ki tout moun ki apwann lison katéjis-yo konnet : "L'Anté-Christ". Dépi yonn-dé tan, pawol té ka kouri-monté-désann konmkwa té rété yonn__yon sel !__adan an fon bwa, an koté yo ka kriyé Fon Zabriko éti sé an viékò, ki ni pasé 100 lanné anlè tet-li, ka rété ek sé'y ki té met-li. Kay viékò-a sé an mazi an chingpontong ki fet épi bwa golet ek fey koko sek. Koté-a i yé a, lektrisité pa ka rivé jik la. Pa menm palé pou lawout ki luiloudé !

   Nou désidé ay wè gran-nonm lan, men lè nou rivé an djol chimen-an ki té ka mennen lakay-li a, dé bidim chen-fè ka kléré kon zaboka maléré, épi dé ti touf pwel woz anlè tet-yo, anni paret douvan nou, zié-yo ka konm kraché difé. Nou soté ! Kalté ras chen-tala, ki sòti asiparé nan péyi Meksik, pa sa japé. Yo ped lapawol davwa an jou, yo vann li ba Djab ki sé véritab met-yo. Yo lévé pat-yo anlè pou bouché lantré chimen-an ek yo mété dan filé yo déwò, an kalté tjim vè ka denngolé di gwo babin-yo. Tan nou té ka chiélé'y, an kout tonnè anni pété nan mitan siel klè laprémidi-a abo pa té ni pa an niyaj nwè ni an grenn lapli. Epi viékò-a anni paret douvan nou !
   I té ka sèvi an kalté model kréyol an tan lestravay ki nou té ka sézi a dimi, men lè i fè nou sin suiv li, nou pa fè ni yonn ni dé abo nou té ni bon lakakarel anlè nou. Limiè jou-a té ka koumansé dédjeldésann ek pli nou té ka vansé, pli té ni chimen pou bat. Magré lo laj-la i té ni a, viékò-a té ka vansé épi an balan démon-bobech toubannman. Nou pres pa té ka rivé rété dèyè'y, men nou pa té ni dot solision ki kontinié vansé. An lè, disparet anni pwan viékò-a ek nou té blijé doubout, ka mandé kò-nou sa nou té pou fè atjèman pis gwo nwèsè té désann asou latè. Yonn adan nou koumansé mandé Bondié tanpri-souplé, mé ou sé di Bondié pa menm tann. Amwens ki i té ka rifizé tann. Tou sa adan'y tou !

   Epi an zéklè anni blenmi siel-la ek lamenm apré, an tralé zétwel ki pèmet nou wè chimen-an ki té ka mennen lakay viékò-a. Abo nou té ka chié anlè nou bon chié, nou bay douvan épi nou fini pa rivé douvan mazi-a éti té ni an bel gran lakou danmé alantou'y. Vié tjenbwazè-a té asiz asou an biyo, ka fimen katjenbo'y, an griyen-dan ka kalé djel-li.

   "Fout zot mòlòkoy, ébé-ébé !" i rété i ladjé.

   Nou vini ora'y, tou pè toujou, men i ba nou chak lanmen épi i di nou kon sa i té sav poutji nou té vini jik isiya pou wè'y. Tanzantan, i té ka pété ri ek sé kon sa nou dékouvè i pa té rété pies dan ki anwo ki anba ek sé yon sel zié i té ni tou.

   "Antikri, hon ! Mové bet ki la, wi ! Mové kalté bet menm !".

   I mandé nou asiz atè-a alantou'y épi konsidiré sé pa ba nou i té ka fè plodari'y, i koumansé dévidé an latilié pawol :

   "Dabò-pou-yonn, pou ni an Antikri, fok ou trapé zé an poul nwè ek ou mété'y chofé anba bra goch ou pannan tout lajounen ek lannuit vandrédi sen. Fok pa ou jenmen tiré zé-a déwò, menm pou manjé, kaka oben pwopté kò'w. Sé chalè'w ki ké fè zé-a met ba ! Si zé-a sé chapé tonbé si zot wè zot fè an fo mouvman, enben tout krab-la mò an bari-a. Zot blijé atann vandrédi sen lanné apré a..."

   An zé poul nwè ! Sé pa bagay ki dwétet red pou trapé, men an menm tan, laplipa poul ni plim blan. Konsidiré viékò-a té ka li adan lespri-nou, i rété i di fok pa sé pies vié kalté poul-djenm nou té chaché. An zé poul-djenm nwè pa té bon ! Falé té touvé an poul baskou kon sa yé a.

   "Lè zé-a ka éklo" vié tjenbwazè-a kontinié "An kalté bet ka paret, an bet dimi-moun dimi-bet, ki tou piti. I ka sanm an mamoukatji, men i pli piti ankò. I pa sa palé, sé yen ki gwonyen i ka gwonyen, men lè zot wè i fen, i ka rélé anmwé. Dan'y long kon gran dwet mwen ek yo filé pasé lanm razwè. Sé sa yo ka kriyé an Antikri ! Pou i pa chapé, fok maré'y épi an bon kod nan pié kabann-ou. Pa épi an chenn davwa i kapab pété'y, men épi an kod, kontel kod-maho...Pa maré'y non pli dot koté ki nan pié kabann-ou davwa i ké chapé anlè'w tou !"

   An ti dris van fret lévé nan mitan lannuit-la ki fè nou tout la flitijé. Viékò-a, ki té bis ni, griyen kon an kodenn épi i pwan dé taf adan katjenbo'y. Lodè tabak-la té dous kité dous ka alé.

   " Bon, pou zafè ba Antikri-a manjé, sav ki sé anni viann fré i enmen. Pa ba'y ni lanmori ni djel-poliyis ni pies kalté viann ki sòti nan frijidè ! Kifè man ni an baskou épi an garenn pa dèyè kay-mwen an é sé la chak bomaten, man kay chèché manjé Antikri-mwen an. Erez-di-bonnè, sé yon sel fwa pa jou i ka mandé'w manjé. Ha-ha-ha !...Lè zot wè bouden'y plen, i ka anni kouché nan pié kabann-zot tout lajounen-an san fè pies kalté dézod. An moun ki sé vini ora zot pa té ké menm sav zot ni an Antikri séré nan fonfonn chanm-zot. Men anfwa lannuit atè, i ka koumansé jenmi, rélé, pléré, gwonyen pou ou sa ladjé'y. A lè-tala, ou blijé démaré kod-la pou ba'y libèté'y. An senk-sek, Antikri-a ka sòti déwò ek sé pa lapenn chaché'y ankò. I za foukan jik vitjoumakwenn ! Zot ka konpwann sa "vitjoumakwenn" lé di ? Sé an pawol Kouli an tan lontan ki lé di ki an bagay lwen toubannman, ki i jik dèyè do Bondié..."

   Nou poko té noz pozé vié tjenbwazè-a yon sel keksion. Nou té ka bwè pawol-li akwèdi sé té madou-siwo toubannman. Lannuit-la té ka kontinié bat chimen'y ek délè, lalin té ka fè tan paret dèyè an niyaj pou sa kléré lakou-a.

   "Zot sav sa an Antikri ka sèvi, han ?...Pies adan zot pa sav ? Ha ! Ha ! Ha ! Moun jòdi ka fè mwen ri. Zot ni téléfòn, zot ni frijidè, zot ni loto, zot ni tout kalté model aparey ki modèn mé zot pa konnet an tjou-patat adan lasians moun lontan. Enben, sav ki an Antikri, lè ou éditjé'y, davwè fok palé ba'y, fok apwann li obéyi'w, enben, lannuit i kay volè bagay ba'w lakay gwo-tjap kivédi moun ki rich. Gwo Milat oben Bétjé, sé kalté moun-tala. I pa ka jenmen dépwélé an Neg maléré ! Janmen !...Ta mwen an ka ramennen ban mwen bel bijou, tenbal an arjan, gwo biyé lajan ek, délè dé ti meb. Man ka rivann tou sa lè man ka désann nan bouk yon fwa tou lé dé mwa. Zot lé wè Antikri-mwen an, manmay ?"

   Viékò pa atann répons-nou, i souflé adan dé lanmen'y ki i kolé épi nou anni wè an kalté mamoukatji, led kon sa ka ékri, ki sòti di mazi-a, ka maché an manniè bwété ek ka kraché. Pou tout bon, dan'y té ka sanm gannif ek zié'y té dé gwo boul difé ka tounen alanvè san rété. I té ka ladjé an kalté rélé ka sanm pléré an timanmay ki fini né ek an menm tan gwonyen an mal-chen yo fini fouté an kout woch. I fè an mouvman pou volé anlè nou. Nou anni pété'y alé !

   Nou kouri, nou kouri, nou kouri telman ki an lè, nou rikou...

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.