Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Fok fè an référandom an péyi Matinik la san tadé

Fok fè an référandom an péyi Matinik la san tadé

  Sé sel manniè pou sav ki sa pep matinitjé a lé ekzaktiman. Sé pa an an ti krey-moun ki pou désidé sa divini péyi a pou yé.

 Dépi yonndé tan, ni dé moun éti lé média ka kriyé "aktivis" ki ka manifesté douvan sipèmarché Bétjé, ki ka fouté difé adan estati kolonial, ki ka jik jouré dé sèten éli kontel Didier LAGUERRE, mè lavil Fodfwans. Sitiasion-tala pé pa diré pli lontan !
 Fok sé nom ek fanm politik matinitjé a pwan an inisiativ. Fok yo pwan douvan avan douvan pwan yo. Ek méyè inisiativ yo pé pwan sé ekzijé ki Léta fwansé owganizé an référandom atè Matinik pou sav ki sa pep-la lé ekzaktiman. Es i lé nou rété adan bankoulélé-a nou yé a oben es i lé ki nou vansé asou chimen libérasion-nou ?
 An tout manniè, sé éli-a ki ké mandé référandom-tala, sé ké oblijéman éli otonomis ek éli endépandantis. Ladwet pé ké janmen batjé adan larel-tala ! Kidonk fok sé otonomis ek endépandantis la mété ti ladjè-yo, ti kankan-yo asou koté pou yo pé sanblé ek katjilé asou zafè référandom-tala. Sé pa an zafè ki sitelman red kon sa pis sé sa ki za fet ek ki ké viré fet nan mwa oktob 2020 adan an lot koloni fwansé yo ka kriyé Kanaki (Nouvel-Kalédoni). Kivédi la Fwans za ni labitid owganizé sé kalté model référandom-tala !
 Davwè si zot wè sé éli otonomis ek endépandantis-nou an pa brennen latjé-yo titak  difé ké pri anlè yo kon sa koumansé fet douvan lanméri Fodfwans éti sé aktivis-la té pri dèyè mè-a, Didier Laguerre. Fok sé éli-tala asiz alantou an tab ek pwan an dézision ! Yo pé pa anni rété kon sa, bra balan, djel gran ouvè, ka atann ki sitiasion-an vini pli mové ankò ek ki yonndé moun ped lavi-yo. Nou za ped siifizanman militan adan péyi-tala pou nou asepté ped jenn manmay ki ka mandé ki Léta fwansé sispann épi mes kolonialis-li. 
 Tansion two ta pa baré zot, sé mésié ek sé madanm éli otonmis ek endépandantis-la !
 TANSION ! 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages