Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 614

CHIVÉ NATIREL

Jid
CHIVÉ NATIREL

Kwafè ka vréyé pié pas atjelman gouvelman anvi nenpot ki moun vini kwafè.

Dépi ou sa tjébé an sizo ek an pen’y, ou ké pé wouvè an salon. Ou pé menm risouvrè moun adan salon’w si sa an gou’w. (Man konnet yonndé sé anba véranda-a oben anba kay-la yo ka fè sa vitman).

Mé sé sé madanm-la ka pran plis fè adan zafè-tala. Atjelman ou pa bizwen BEP ankò, menmsi ou ka sèvi anlo podui ki pé brilé fon tet moun. Asiparé komkidiré ni sèten ka ba’w kansè. Alow si ou pa sa sèvi sa, sé pou anlo fanm vini kas an fè oben tet kokosek. Sa vré ni an lanmod konsa, é ni an nègres kon Lizet Malidò pa koté Lafrans ki mété lanmod-tala déwò.

Atjelman anlo fanm tonbé adan zafè Nappy-a. Yo pa wont chivé grennen yo ankò, yo pito fiè di sa pas chivé natirel fanm isi pa lis kon ta jan ayè. (Menmsi si sé afrikèn épi méritjèn an ki pli enmen mété fochivé lis épi long). An plis, chivé nègres pé vini tout kalté manniè. Ou pé fè nat, tres, kaka-mouton, papiyot, fri’y, bay vazlin pou an wèv épi kisasayésa.

Fok di tou, ni yonn dé fanm ki pa djè enmen zafè pen’y lan (mé sé an malpalan ka di sa, toujou ni yonn).

Man konnet yonn ki rété pres an mwa avan i mouyé tet-li. Lè i mandé an boug dansé, misié pa janmen trouvé an mizik, poutan i enmen, osi long kon an jou san pen. Asiparé manzel di dlo-a ka kasé chivé’y.

Sa nou ka wè tou, anlo fanm lè yo pa lé mété fo chivé long, yo ka koupé sa net tou kout kon latjé krapo, yo  pa mélé épi sa, é an plis sa ka alé yo toubannman. Ni fanm ka bokanté chivé natirel épi chivé grennen kidonk chivé ki pa sa wè an pen’y an zié. Chivé yo a la vwéri é yo ka jik brennen tet yo kon sé jan lotbò-a.

Antouléka, fanm isi sirtou an mwa’d mas la, jounen pou goumen pou dwa fanm, pa lé fè mas ankò, yo ka asepté chivé grennen yo, ki fout bel. Sé pa oblijé an chivé lis ki bel chivé. Epi sa yo sèten, yo pé ké trapé kata menmsi pou penyen, yo ni tibren traka.

Jid

* * *

Bel poveb kréyol 373

«Pli ou penyen, pli chivé’w grennen».

 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.