Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 618

BIDJÉ AN DÉSANDAN

Jid
BIDJÉ AN DÉSANDAN

Mwa mas-la dit, menmsi karenm lan tibren gra, koté lajan sa pito mèg. Sé vréman pa sa. Tout moun rafen kon an kris anglé dan an galta alman.

Adan anlo komin tout anplwayé ka travay la kontabilité ka trapé chivé blan pou rivé ékilibré bidjé lakomin-an. Pa ni lajan fok alé chaché jik pabò  Léwop lé fon éwopéyen. Lwijo ki konséyé kominotè léwop té ka babiyé gwo babiyé, pas i di Léwop ni lajan mé komkidiré sé mè-a pa té ké ka rivé fè lé dosié konmifo. Kidonk fok fowmé moun pou sa.

Pa koté Fodfrans bidjé-a bésé é lopozision ka kritiké alé viré. Ni anlè misié limè té jik chonjé fèmen an lékol pabò Lariviè-lò. Mé an final di kont yo trouvé ann antant.

Pa koté Diaman, nou pé pa di menm bagay-la, pas jédi-oswè sa té cho toubannman. Asiparé yo té ké pres pété konba. Adan tout bagay-tala yo rivé mété mè a an balotaj menm si sé pa té éleksion mè.

Adjilbè di mwen konsa:

— Jilbè ja an balotaj pas yo pa voté kont administratif-li a. An madanm ki poko mi pas i vet toujou sé li ki pli ochan pou mandé mè-a démisioné lamenm pas komin an ni défisi.

Man pa sav si i ké démisioné mé ousédi la ni an zafè rivanj dènié éleksion désanm lan ka woulé la toujou.

Pa koté Sentàn Lofis di lanméri pa bay asé lajan pou té péyé personnel-la. An direktè kabiné (sé pa tala zot ka kwè-a bann malpalan) di lajan-an yo risivrè-a sé té pou projé, pa pou péyé personnel. La tou ousédi ni an rivanj ka alé la toujou. Ni anlo ki poko ka admet éleksion mè fini.

Anfen sé an sel konba pou lajan ka woulé toupatou sé jou-tala. Asiparé lasimenm prochenn, ké ni an lagrèv pabò Plato Roy. An sendikalis jik anonsé:

— Nou adan an trap, nou pa ni kap, nou pa sav koté nou ka alé!

Pétet avan yo té ka di misié koté pou’y alé, pis yo té ka di’y «La Martinique avance» mé sa red telman jik Gouvelman ka prévwa mété dot radar pou ranmasé plis lanmonné.

Tout moun mélé, ni adan ka jik opozé tòti échwé sé pou di zot lamanniè sa cho. Ni klandesten ka jik pran yo pou vann viann lan. Bidjé yo an désandan!

Jid

* * *

Bel poveb kréyol 376

«Pawol an bouch pa chaj».

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.