Anlo mo kréyol sòti an travay kann. Kontel, jistèman, tout sé mo a ki ni menm sans épi « anlo » : « anchay », « anpil », « anpatjé ». Si sé pa kann èspésialman, sé travay latè an jénéral, ki ba kréyol bon nannan koté vokabilè, manniè palé : « dépayé », « anbafey », « anba maframé a » (= an kann lan, kidonk dan lanmizè)…
Men bitasion, sé pa selman latè, sé lizin pou fè sik épi wonm tou. Poto – mitan sé gran lizin sik la, sé té an manman chodiè yo té ka fè vini di L’Éwop, ki té matjé asou’y Babcock, non moun an ki té ka fabritjé’y la.
Kon sa fet an fransé pou dé non kon « Bic », Frigidaire », « Jeep », mak la vini an non komen. Babkok la, sé té pou-ensi-di tjè lizin an. Antan lagrev, arété travay la, sé té « tjwé difé a ». Ou ka jwenn esprésion tala adan plodari « Pè Ouka », an gran nonm O-Fanswa ki té wè lagrev épi fiziyad lanné 1900 an, lè i té ni 14 zan. Georges Mauvois té anrèjistré pawol misié Ouka pabò lé zanné 1950 konsa.
Limenm Mauvois ka ékri adan Agénor Cacoul :
« Lafimen chimnen, sé drapo lizin. Sé lè babkok fret lagrev grenyen. »
*
« Agénor Cacoul », sé an bel jaden mo kréyol. Kréyol an nonm ki lévé Tersenvil, ki frékanté jan lakanpann, pran men épi koupè kann, bokanté pawol épi travayè lizin, nan dives koté Matnik.
Jodijou, kréyol pé chaché dot souch pou ridjoké. Lavi pa fini apré lanmò lizin.
Men nou pé di : Georges Mauvois, an menm tan i goumen pou défann lé piti, i rékolté ban nou trézò ki sòti nan nam pep nou an. Yo tout la pa biennélivé, ni ki dé mové fion (kontel : « tet zoto »). Men nou pé viré sèvi bontibren.
Sé pou sa nou pé di Mauvois : mèsi anpil, mèsi anchay, mèsi anlo !...
G.-H. LÉOTIN, prézidan KM2