Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Annou sonjé !

Annou sonjé !

   An kanmarad nou, ki ka matjé anlè Montray Kréyol, fini ped lamatè'y an Fwans. I pa té pé ay lantèman-an palakoz kovid-la mé i fè an lanmes ba'y nan légliz Tè-Senvil la.

   Mi teks-la i matjé-a ek ki yo li pannan sérémonni-a pou sa gloriyé mal-fanm lan i té yé a...

***

Asou chimen swasann kat lanné jou man wè jou.

mi an jou man pa té lé wè pies-pies-pies menm ! 

Man ja té tann li men…

Man pa té lé ni nonmen, ni kriyé non’y, ni wè’y rivé é sonnen. 

Epi blip*, an kout tonnè nan mitan tjè-nou. 

Manman-manman-manman, fout sa red ! 

Mawot* osinon* Lanmò !

Ebé, Manman mawot. !

Anhan*.

Bazil chayé’y*. i janbé Lakréyasion*. 

Poto-a ki pèmet nou, ek mwen, tjenbé doubout respiré lavi, tonbé.

Ek sé lè akoma tonbé ek lonjé yo ka rivé wè vréman grandè’y é miziré wotè’y. 

 

Epi, sel machin nou ni pou maché é viré bat dèyè anlè londjè tan-an : mémwè. Mémwè-nou.

An mémwè ki fè mwen chonjé primié fwa wou ek an lévwaz*-ou, an vwazin-ou, Emol, ladjé mwen pou primié fwa anlè pa lapot lékol.

 Jistikont avan man rantré, ou lévé tet-ou, ou gadé siel, ou mété dé lanmen’w asou koté, ou tiré yonn ek ou mété’y anlè kabech*-mwen, (man lé di anlè tet-mwen), ou wouvè zié’w, ou palé ti bren pli fò ki dabitid, ek ou ladjé an grenn adan nannan kabech mwen, (konprann nan sèvel-mwen),

i rété-kolé-séré nan zo lanmwel tet-mwen, lè ou di mwen : 

« Yich-mwen, lékol, an koté ou poko konnet. Ou ké konnet sa ki gran pasé sa nonm sav. An sel mo pou konnet sé konnet-konnet-konnet…. San konnet pa ni lavi. Sel manniè pou moun pa rété bwa-bwa sé lavi. Manman pa sé lé ou tounen bwa-bwa lavi. Ou bien tann yich-mwen? »

 Man réponn : « anhan, » kon si man pa té lé chapé épi pawol-la. 

I di mwen « man pa tann ». 

Man doubout flap, man gadé’y an dènié fwa ek man viré di ti titak pli fò : « wi Manman ». 

Ek an menm balan-an, man pran kouwi pou alé nan klas-mwen, la oti Man Jilien primié métres lékol-mwen té la ka espéré mwen

An ti pawol san gran zafè, akondi* van ka pasé, man pa té, ni miziré, ni wè pofondè’y, men i rété matjé é i té fè chimen’y nan larel* man swiv san man menm sav.

 

Man sézi vréman sa ou té di mwen… lontan apré....lè man té kapab li ek konprann gran powet-la, lè i matjé : mon peuple quand cesseras-tu d’être le jouet sombre au carnaval des autres

Lanmou lanng kréyol-la mennen mwen chaché manniè pou rivé di bel fraz-tala an kréyol, ek lè man rivé touvé : (manmay, ki tan nou ké rété sèvi bwa-bwa lonbraj nan kannaval sé lé zot-la) man miziré vréman-vréman tout védi, tout sans, fos é grandè katjilasion ou té ja fè pou fè tijé* fraz-la ou té di mwen an, lè pou primé fwa man mété pié-mwen lékol.

 Man konprann, Manman, ou té an gran filozof san non.

Pli gran-an, an filozof bò kay, an filozof  ka palé ba nou tou lé jou.

Filozof pi nésésè nou ni, pou bien rantré nan lawonn pit lanmizè lavi, dépi zié-nou koumansé wouvè. Nou konprann sa bien ta. Men nou konprann li.

 

Sé pou sa, si ou ka tann mwen, 

é menm si ou pa ka tann mwen, van ek fonmi ké poté nov*-la ba’w,

nou ka di’w ou té bien konprann adan lavi, nou pies pa la pou mété ayen bout nan bout, men pou an bagay bout ek an lot viré doubout.

 

E osi kon ou té di mwen ou enmen tout pawol nan kisiswa* lanng-lan dépi i bel, man ka sipozé ti fraz-la ka vini-an ou dwé ké touvé’ y bel toubannman.

É menm si ou pa touvé’y bel ou sav sé épi anpil lanmou, man ka di ba’w : « tu avais parfaitement compris que ce n’était d’aboutement dont nous avons besoin mais d’aboutissement et de re-création » 

 

 

 

Ou pa kité ba nou ni lajan, ni lò, kon yo ka di lariches. Ou pa té ni. 

Men ou kité ba nou pli gran riches ki pé ni :

lanmou, fos travay an fanm ki té ja malad é magré karanndé lanné san janmen travay Matinik, pati chaché lavi épi kat adan sé senk yich-li a.

Ou bat lanmizè, ou mòdé’y, ou manjé’y, ou pliché’y, ou tjotjo*’y…  davrè ou té lé pis ba yich-ou pou yo pa, ni tranglé ni angwé. 

 

Man ni lespwa wè’w nan lapousiniè, jwé zwel épi zétwel, tou pré Bondié, akondi papiyon ka volé é sé volé ou ké volé. 

Epi anchay trablati*, ou rivé volé-chapé-kité lawonn pit lanmizè lavi épi tout piti’w dèyè’w pou ba yo an lavi ki méyè.  

 Manman, man pa sav  si Mèsi sé an mo ki asé gran, ki ni asé fos, asé wotè, pou miziré grandè sa  pou man di’w, mé sé sa tout yich-ou ki yich, ka di’w : Mèsi.

 

Dot té ké di  « nati-a ni sa ki fok, pou nou viré lévé »

Nou, nou ka di, pou vréyé pawol-la an sans ou té ké enmen vréyé’y, wou ki té ka kwè :

" Bondié pa janmen ka ba yich-li chay san ba’y toch* pou sipoté " .

 Nou ké sipoté davrè pa ni rimed lapenn si ou pa sa pran’y.

Ek nou fini pa konprann, bèlè lavi sé an gran lawonn. Tout tan ou adan simié ou dansé san jen rété. Sé an won lawonn, an won lawonn épi alé.

                  Adié Manman, ovwè Manman, n’a wè Manman.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.