Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

An Salin-an!

An Salin-an!

Lè man lévé ti manmay an Salin-an, lavi-a té red! Red, red, red, menm ! Nou pa té menm ni an vié boul pou nou té pé sa fè an ti swé ! Ni an ti pawol ka di: « Tété pa janmen two lou pou lestonmak !» Ében mwen, man ka di, achté jwé té two lou pou potfey manman-nou! Zot menhè ka mandé kò-zot, sa ki« nou » tala ?! « Nou » tala, sé té « ich Salin-an » kon yo té ka kriyé nou. Sandra, Wobè, Brijit, Béyatris, Katia, Dominik, Fabris, Michel, Frédérik Akramel épi mwen-menm, Béti, dènié ti kras boyo manman-mwen. Sé mwen ki té pli piti ! Yo toujou té lé lésé mwen dèyè dapré yo, men man pa té ka ladjé ploton-an menm !

Salin-an, sé té an ansien marékaj ki té ni plen pié mang, palétivié, zakasia, kalpata, bwa… planté andidan’y. An tan lontan, sé la moun té ka vini péché krab. Mantou, touloulou épi sirik té ka fè siwawa. Moun nan bouk oben lakanpay ki pa té ni pies koté pou yo té rété, té kay mandé Mè komin-an mèsi souplé pou yo té pé sa fè an ti kay la. Mi sé kon sa fanmi-mwen rivé an Salin-an. É sé kon sa osi, Salin-an vini ka mofwazé kò’y an mizi-an mizi ; sé fanmi-an koumansé tounen marékaj-la an tè pou yo té pé sa fè ti joupa-yo. É sé kon sa, sé la nou tout la vini wè jou ; nou, ich Salin-an ! Fanmi-nou té ka viv kantékant, kidonk nou tout té kon sè  épi frè. Sel bagay, manman pa té enmen ti manmay vini jwé lakay-li! I pa té enmen sa pies! Rivé bann-lan té rivé, i té ka di nou :

«-  Mi, pran Salin-an pou zot !»                   

Konm fanmi-nou té débantjé kon Kris Anglé nan an galta Méritjen, sé épi sa nou té trapé nou té ka jwé. Asiré pa pétet, nou té ka jwé bon jwé-a ! Pa té ni « D.S », ni Nitenndo, ni òdinatè épi tout kalté teknoliji-a ki ni atjelman an !

Lè jou kontel nou té lé jwé katmennaj, chak moun-an té ka pran tibren komision an dous adan an pot Gigoz kay manman-yo. Nou té fè an ti kay an katon anba bwa-a. Lè nou té paré, nou té kay la fè ti manjé-nou. Nou té ka fè an ti fouyé difé épi twa woch. Lavésel-nou, sé té an pot Gigoz ki té ka sèvi-nou kannari, pot let Nestlé, sé té tenbal-nou, fey rézen bod- 

 lanmè té ka sèvi nou zasiet é dwet- nou, sé té fouchet-nou. Lè diri-a té asou difé, nou té ka rimen’y épi an mòso bwa.

 

Lè nou té sòti anba bwa-a, nou té ka rantré lakay fanmi-nou, bouden-nou plen é bouch-nou sek, souplè! Sé té kwa anlè bouch !

Lè nou té lé jwé woul, nou té kay dèyè estasion Chel misié Mastakan an pran vié né loto épi  an vié pot luil. Nou té ka gadé si i té rété an kras luil andidan’y, pou nou té vidé’y adan sé né-a. Nou té ka pran dé mòso baton, té ka mété yonn chak koté né-a é nou té ka fè kous woul. Nou té ni plen jé an Salin-an : mab, zié bourik, labalet, pòpot an boutey, marel, konba kok, sèvolan, toupi, kous krab, ti bato lè lapli té ka tonbé… Men sa man té pi enmen lè man té piti, sé té toulit (pas man té ka bat yo tout !) épi soté kod. Nou té ka fè kod-la épi                                                   branch bwa-patat bod-lanmè nou té kay pran pabò ti-kay Prentan an. Kanta lè nou té ka jwé ti kabwet an bwa ! Aaaa ! Yayay ! Mi sé la man té ka santi mwen ka viv menm! Man té ka an zafè-mwen !

 

Papa té mason, kidonk toujou té ni an mòso planch ki té ka trennen an kay-la. Wobè té ka véyé lè’y pa té la pou’y té pran légorin-li an, an mato épi yonn-dé klou pou’y té pé sa fè ti  kabwet-la. Jéra épi Maslen, kidonk frè Fabris épi Béyatris, tonton Brijit, té péchè. Yo té ka pran yonn-dé flo lapech frè-yo épi an mòso kren, pou nou té pé sa fè woul kabwet-nou an épi brid-la ki té ka sèvi-nou volan.

Aaaa Salin-an ! Ti manmay jòdi pé ké janmen pé anmizé kò-yo kon nou té ka fè’y an Salin-an !

                                                                                                                                   M. LEPRIX

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.