Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

An labé adan an ti komin Matnik an tan Djab té tibolonm

Jean-Laurent ALCIDE
An labé adan an ti komin Matnik an tan Djab té tibolonm

   An tan lontan, men lè ou fè tan gadé, pa ni sitelman tan ki sa pis ti krak-la nou ka'y ba zot la woulé nan mitan siek-la ki fini pasé a kivédi 20è la. Epi dabò-pou-yonn, sé pa an krak men an bagay ki pasé pou-di-vré ek ki diré etsétéra lanné, jis lè moun-la ki an tjè istwè-tala monté nan Galilé. Sa pasé adan an ti komin li-Nò Matinik éti lanmè-a mové-mové kifè si ou sé di ou kay benyen, ou sèten pwan fè. Asiparé an tan lontan toujou, an tan ladjoukann, an monpè té soukwé soutàn-li anlè bòdaj lanmè-a davwè konpowtasion Neg, ki té ka pasé tan-yo ka fè vakabonnajri, té ka égri'y. Sé sa ki fè lanmè-tala, dépi jou-tala, pa janmen pòté pies préson. Dayè, ti komin-tala pa ni pies péchè ni gonmié ni yol.

   Kidonk, pa koté mitan 20è siek-la, an labé alzasien rivé nan komin-tala épi an kalté manniè palé ki anlo moun pa té ka érisi konpwann. Gran-nonm ki té fè ladjè 14-18 té ka prétann sé kon sa Alman ka palé, kifè pep-la ki pa té djè enmen ras-tala, vini rayi labé Reiner (ki an kréyol yo té ka kriyé "Rénè"). Yo té rayi'w dotan plis ki misié té ka kondané chak dimanch bomaten mes malélivé fanm ek nonm komin la. Té ni an krey makrel ravet-légliz ki té ka vini rapòté tout vis ek vakabonnajri moun té ka fè. Sé kon sa i vini ka sav tou sa ki té séré ek i pa té ka jennen kò'y pou dénonsé, lè lanmes té ka woulé, moun pa non-yo. Wi, i pa té pè nonmen yo douvan tout sé fidel-la !

   Moun-lan i té mété zafè'y déwò pa té pé fè dot ki sibi an bidim lawontez douvan tout moun komin-lan ek pannan tout simenn-lan anni sa moun té ké bat bouch-yo anlè'y. Kifè ni yonn-dé madanm ki té désidé pwan séraj labé Rénè kivédi gadé-wè es misié pa té ni tjek vis ka séré dèyè fidji Sen Michel li a. Yo koumansé ka véyé'y, ka pozé servant-li a keksion, ka vréyé ti-pawol ba'y pou wè es i ka pri adan sa. Jik tan yo fini pa kolé'y épi Man Enestin, an mabougres ki té ni an bonda lajè lamontann Pèlé ki tout nonm té anvi koupé, men, ki té ka fè yo landji kité landji ka alé. I té ka rété atè Mòn Kapo, an koté lakanpay ki té lwen bouk-la, men i té ka désann dé fwa pa simenn épi an panyen lédjim anlè tet-li pou sa vann. Man Enestin té an fanm ki té travayan toubannman. I té ni an ti jaden kréyol koté i té ka djoubaké tout lasimenn san moli an may.

   Moun té ni respektasion ba'y, men yo té ka prétann i té ni an manniè moudong an kò'y davwè i pa té ka djè pwan men épi anlo moun. Man Enestin té an zafè'y ek i pa té ni tan pou ped ka pwan milan épi moun.  I té ni kliyan'y ek i té ka pasé vann lédjim-li lakay yo, ka di yo bel bonjou, ka ri ba yo men i toujou té ka rifizé rété two lontan lakay yo. Pa menm an vè dlo i pa té ka asepté bwè ! Sé pou sa yonn-dé makrel touvé dwol Man Enestin té ka rété pres an dimi-è an presbitè-a. Yo véyé pou wè kiles jou machann lédjim la té ka vini vann ba Labé Rénè ek sé kon sa, adan an pies ki té vid, yo dékouvè an ispektak estwòdinè : Man Enestin té lonjé atè-a anlè an matla, dé katjé'y gran wouvè, an Bib anba tet-li pou sèvi'y zowyé ek Labé Rénè té ka limen lolo anlè'y, ka di'y kon sa : 

   "Lapawol dè Dié anba tet-ou, bouji Bondié an bonda'w !"

   Man Enestin ké ka rélé anmwé anba kal-la toupannan i té ka mandé Bondié padon, Laviej Mari padon, tou lé Sen-di-siel padon. Sé té yon sel bakannal, yon sel voukoum ki té ka woulé andidan presbitè-a. Sé makrel-la antré an pies-la, yo trapé Labé Rénè pa kolé ek yo di'y kon sa :

   "Kon sa yé a ou ka véyé bonda tout moun, men pannan tan-an, sé wou ka fè plis péché pasé pèsonn ! Nou kay vèti Monsenyè ba'w, sakré isenbot ki ou yé !"

   Labé Rénè ped fwa ! An latranblad anni varé'y ek i mété gwo pléré atè. Kantapou Man Enestin, i pa té mélé épi pèsonn : i doubout, i viré mété rad-li anlè'y an manniè nofwap, i ranjé toch-li anlè zékal-tet li ek i mandé yonn adan sé madanm-lan ba'y an ti lanmen pou viré mété panyen lédjim-li a anlè tet-li.

   "Bon, manmay-la, man chapé !"

   Labé alzasien-an li-menm pa té sav koté pou mété kò'y. I ajounou douvan sé makrel-la, ka sipliyé yo pa di pèsonn ayen, pa ay wè Monséyè pou i pa té vréyé'y alé nan péyi'y. I té vini abitié épi Matinik, isiya té vini kon péyi natif-natal li ek i pa té lé viv pies dot koté asou latè Bondié-a. Sé makrel-la, éti yonn-dé adan yo té bizwen klèsi ras-la, réponn li yo dakò, men a kondision i té monté anlè bouden-yo tou. Labé Rénè pa té ni dot solision ki asepté. I viré koumansé ka raraté :

   "Lapawol dè Dié anba tet-ou, bouji Bondié an bonda'w !"

   Es sé kon sa, nef mwa apré pliziè timanmay lapo-sové fè tan né adan komin-tala san ki pèsonn pozé kò-yo keksion...
 
Vokabilè :

Djoubaké : travailler dur.

Erisi : réussir.

Galilé : ciel.

Isenbot : salaud.

Katjé : cuisse.

Kifè : c'est-à-dire.
Kivédi : c'est-à-dire.
Krak : blague.
Ladjoukann : esclavage.

Lapo-sové : peau claire.

Lawontez : honte.

Lolo : pénis.

Makrel : femme à ragots.

Milan : ragot.
Monpè : prêtre.

Moudong : sauvage.

Nofwap : impassible.

Ravet-légliz : bigote.

Toch : morceau de tissu roulé an boule que l'on pose sur la tête pour porter une charge.

Varé : s'emparer de.

Voukoum : vacarme.

Zékal-tet : crâne.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages