Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

22 mé : pou nou sòti adan zatrap gloriyaj-la

Raphaël Confiant
22 mé : pou nou sòti adan zatrap gloriyaj-la

   Fok nou koumansé admet ki gloriyé chak lanné, gloriyé pou gloriyé, ka bout adan sa nou pé kriyé gloriyaj (commémorationnisme/commemorationism) kivédi répété chak lanné, akwèdi jako-répet, sé menm plodari-a (discours/speech), sé menm maché épi sèbi a (flambeau/torch), sé menm ispektak tanbou ek lanmizik la. Sé menm kalté bokantaj-pawol la tou.

   Lè nou ka di sa, an moun pé kwè nou kont gloriyé gangan-nou (ancêtre/ancestor) ki pwan bon fè anba ladjoukann (esclavage/slavery), men sé pa sa pies toubannman. Okontrè, sa nou ka chaché espitjé sé ki fok nou bokanté lanmanniè nou ka gloriyé labolision davwè (parce que/because) si zot wè nou ka kontinié woulé adan menm larel-la, nou pé boufi pep-la oben mofwazé (transformer/to change) gloriyé-a adan an sel vréyé-monté, an sel voukoum-lélé kivédi adan an banboch ki pa ni pies kalté sinifikasion.

   Sa ki té ké bon, sé ki chak lanné, nou tjoké lespri-nou pou sa mété doubout an lanmanniè gloriyé ki toutafetman diféran, ki nef. Sa vré ki sé pa an bagay ki flouz (facile/easy) pis nou sitelman abitié woulé menm manniè-a, men fodè nou sé fè éfò-a. Gloriyé-tala pou sèvi nou pou sa vansé pi douvan asou chimen kaskod épi laliénasion, asou chimen vini an pep ki doubout ek ki paré pou sa pwan reskonnsabilité'y. Kifè (ainsi/so), sé lokazion pou nou mandé kò-nou ki sa nou rété pou fè pou genyen plis libèté, ki model koraj (obstacle) ki simen toujou douvan nou abo tout goumen gangan nou goumen dépi 1848.

   22 mé, sé pi bel dat, sé vré, mé es pa té ké ni an dézienm pi bel dat ankò kivédi jou Matinik ké érisi pwan ladestiné'y nan lanmen'y olié i kontinié maché pianm-pianm akwèdi an ti poul annba zel Manman La Fwans ?... 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages